17. novembra 2021  som sa zúčastnil skokanskej sekcie v B.Bystrici.  Sekcie v atletickom hnutí sú podľa môjho názoru jedna z najdôležitejších vecí, ktorým sa momentálne prikladá malý význam. 

Skoky v atletike na Slovensku v podstate živoria a nádej, že by sa táto situácia zlepšila, je mizivá. Máme Tomáša Veszelku, ktorý je skokan svetovej úrovne a tam výpočet končí. 

 Logicky by sa mali stretávať tréneri skokov a hľadať cestu, ako tento stav vylepšiť.  Bohužiaľ, nič takého sa už roky nedeje. Síce sa občas stretli tréneri skokov, formálne posedeli, spravili si čiaročku a situácia v skokoch nielenže stagnovala, ale sa zhoršovala. Našlo sa pár trénerov fanatikov, ktorí sa zamýšľali nad tým, ako je to možné, že v krajine, ktorá má pomerne bohatú skokanskú tradíciu, sa skokom prestalo dariť. Zamýšľali sa, ale tým to zhaslo. Chýbala podpora tak ako  zhora,  tak aj podpora trénerov zdola.  Nuž a v takejto situácii, ako sa ľudovo hovorí, sa z h...a bič upliesť nedá. Tomu sa hovorí, že situácia na šľaktrafenie. Skokanský svet nám uteká míľovými krokmi preč a my sa len tak hráme na svojom malom slovenskom piesočku a radujeme sa, keď na majstrovstvách Slovenská dospelých získa medailu skokan s výkonom pod 7 metrov, v trojskoku skáču medailisti 14m a vo výške pod 2 m. Vo svete skáču viac ženy. O skoku o žrdi ani nehovorím. 

Že to takto ďalej ísť nemôže, je nad slnko jasné každému, kto sa v slovenskej atletike pohybuje. Lenže, babo raď! A teraz do toho pesimizmu vnesiem trocha optimizmu.

Trénerom sa podarilo  dosadiť na stoličku reprezentačného trénera skokov Ľuboša Benka. Ľuboš dlhé roky pôsobil ako tréner v Qatare, kde mal vo svojej skupine mládežníka skokana do výšky Barshima, ktorý sa neskôr stal najlepším svetovým skokanom do výšky s osobným rekordom 243cm.  Ľubo bol tiež veľmi slušným skokanom do výšky s osobákom 225cm, takže celkom vhodný kandidát. No a samozrejme, čaká ho neľahká úloha a to pokúsiť sa zdvihnúť úroveň skokov na Slovensku. V podstate sa má Ľubo pokúsiť o takmer  nemožné.  Ja len dúfam, že väčšina skokanských trénerov pochopí, že bez spolupráce, bez jednotnej koncepcie, bez testovania, bez spoločných sústredení sa to nemôže podariť. Ľubo už na prvej skokanskej sekcii prišiel s veľmi slušnou koncepciou, ktorá, ak sa mu ju podarí zrealizovať, môže priniesť v horizonte troch- štyroch  rokov prvé výsledky.  Teraz ide len o to, či sa mu podarí presvedčiť trénerov, že treba zmeniť  staré zaužívané tréningové metódy, ktoré nevedú k žiaducim výsledkom a zvoliť si cestu, po ktorej kráča vyspelý atletický svet. A to bude v dnešnej dobe asi ten najväčší problém.  

Takže, želám nielen Ľubovi, ale celej skokanskej sekcii, aby dali hlavy dokopy a nech sa o tri - štyri roky objavia v našich sektoroch chlapci, ktorí budú skákať ďaleko za sedem metrov, aby 6 metrov nebol pre naše skokanky sviatok. Pretože to, čo sa deje dnes v slovenských skokanských sektoroch, je jednoducho hanba a snáď nám naša skokanská hrdosť nedovolí, aby tento stav pretrvával. Takže, hor sa do práce, vyhrňme si rukávy a nenechajme Ľuboša Benka s jeho predstavami samého, ale podajme mu pomocnú ruku, pretože pomoc bude v súčasnej situácii potrebovať ako soľ.