Záver ako má byť
28. 8. 2010
Zápisky zo Singapuru 15
Záver ako má byť
Včera sa ukončila olympiáda mládeže krásnym záverečným ceremoniálom. Na rozdiel od otvorenia, celý záver sa niesol v európskom duchu.
Večerná panoráma Marina Bay je taká úchvatná, že pri oboch ceremoniáloch, celý program značne umocňuje. Spomínam si na moment, kedy som prvýkrát došiel na tribúnu. Teraz sa to celé opakuje, hoci už nie tak intenzívne. Zvykol som si. Opticky mám pocit, že mrakodrapy, ktoré boli ešte nedávno obrovské, akoby sa zmenšili. 
Ak som sa na začiatku obával vyjsť do ulíc centra, aby som náhodou nezablúdil, teraz, pri pohľade na mesto, mám pocit niečoho dôverne známeho. Viem, kde sa nachádza konkrétna štvrť, kde sú zastávky metra, kadiaľ chodia autobusy. Prvopočiatočný strach z neznámeho je nenávratne preč. Moja angličtina sa rapídne vylepšila – denne som ňou musel komunikovať. Ak som mal prvé dni problém, niekoho sa spýtať, teraz sa pristavujem s domácimi a rozprávame sa o všeličom. 
Olympijskú zástavu prebral od predsedu Medzinárodného olympijského výboru Jacquesa Rogga starosta čínskeho mesta Nandžing, ktoré bude hostiť toto podujatie o štyri roky. Číňania pravda tvrdia, že už teraz budujú základy pre športoviská a chcú spraviť Hry na ešte lepšej úrovni, ako ich spravil Singapur. Majú čo robiť – latka je nastavená veľmi vysoko. Mrzí ma, že mladí športovci nedodržiavajú disciplínu, ktorú by asi mali. Počas záverečného ceremoniálu boli oddelení od trénerov, divákov, novinárov a ostatných ľudí.
Mali slávnostne vypochodovať na pódium a uctiť si záver olympiády. Miesto toho sa polievali vodou, hádzali po sebe fľaše a usporiadatelia mali čo robiť, aby ich udržali na uzde. Báli sme sa, že ak ich vypustia, tak sa udupú. Zvládlo sa to však bez problémov. Po ceremoniáli sa konala megapárty v olympijskej dedine. Rozjarená mládež začala robiť taký neporiadok, že usporiadatelia mali vcelku oprávnené obavy, aby sa niečo vážne nestalo. Všetko mali pripravené na veľkú diskotéku, lenže komu niet rady, tomu niet pomoci – o pol jednej zhasli svetlá, zahlásili „ladies and gentleman – party is over“ a bolo po zábave. Mladí sa potom rozpŕchli do ulíc a ešte okolo štvrtej v noci bol všade krik a hurhaj. V duchu som si vravel, že ak toto má byť budúci výkvet svetového športu, tak zbohom. Myslím však, že z týchto športovcov sa len veľmi malé percento presadí medzi dospelými. U drvivej väčšiny mi chýbajú morálno-vôľové vlastnosti. Tri týždne nám dali zabrať, už sa tešíme domov. Vraciame sa síce do každodennej reality z tohto ostrova snov, ale o tom je život. Aby si človek vážil takéto „čerešničky na torte“, mal by na sebe tvrdo pracovať. Najmä – čo sa týka športovcov. Dostať sa na vrchol je mimoriadne ťažké, ale stojí to za to. Občas mi je úprimne ľúto športovcov, ktorí premrhajú svoj talent. Vraví sa, že vrcholový šport je 10 percent talentu a 90 percent driny. S týmto, nech mi je odpustené, až tak nesúhlasím. Myslím, že dostať sa na vrchol – to je sto percent talentu a navyše ďalších sto percent driny. Tak – hor sa do tej driny, pretože myslím, že v Malackách talentované deti máme. Posledný pozdrav zo Singapuru posielajú aj naše dve atlétky Claudia Hladíková a Katka Strmeňová. Tešíme sa, že sa čoskoro s vami uvidíme. Plánovaný prílet do Viedne je v sobotu o 11:00 doobeda. Vladimír Handl, Singapur
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
