Juniorský šampionát bol sám o sebe sklamaním. Naši atléti sa pritom pri pohľade do výsledkových listín presadili. Tým dupľom, že sú ešte len vekovo dorastenci alebo žiaci. No pri pozornejšej štúdii si čitateľ uvedomí, že úspech na slovenskom atletickom poli, pri konfrontácii so zahraničím, nič podstatné nerieši.

Niektoré disciplíny sa pre nízky počet prihlásených ukončili v expresne rýchlom čase. Napríklad výška juniorov bola komickou fraškou – víťazovi Miroslavovi Bodnárovi z Lučenca stačil na zlato „žiacky výkon“ 190 cm. V celej súťaži pritom štartovalo len päť pretekárov. Juniorské behy na 800 a 1 500 metrov povyhrával domáci dorastenec Timoranský z Nových Zámkov, 1 500 metrov junioriek dokonca žiačka Lucia Janečková, taktiež z Nových Zámkov. Rozbeh junioriek na 100 metrov prekážok, kde štartovala naša dorastenka Claudia Hladíková, sa pre nízky počet štartujúcich stal zároveň i finálovým behom. Pre našu pretekárku, rodáčku z Borského Svätého Jura, znamenal prvý zlatý úlovok.

Oštepárska bieda

Podobne to vyzeralo vo vrhu guľou junioriek. Naša Veronika Hruščová túto súťaž využila len ako rozcvičku pred nedeľňajšou oštepárskou disciplínou a keďže do súťaže nastúpilo len osem vrhačiek, predčasne už bola známa aj finálová osmička. V oštepe junioriek  štartovala síce početná skupina pretekárok, vrátane líderky slovenských ženských tabuliek, juniorky Veroniky Ľašovej z Dukly Banská Bystrica, no výkony boli na zaplakanie. Ani jedna pretekárka neprehodila 40 metrov – hranicu, kde sa medzi ženami už rozdávajú medaily. Aspoň Veronika Hruščová neostala vo svojich chabých výkonoch osamotená, svorne sa k nej pridala celá zvyšná oštepárska špička Slovenska. „Hrušku“ pritom prehodila len jedna dorastenka – Krošláková z Nitry. Ani ona však nebola spokojná s výkonom 37, 20 metra a pri preberaní bronzu medzi juniorkami si nahlas hovorila – hanba, hanba! Hruščová tak napriek slabému výkonu bude adeptkou i na zlatú medailu na majstrovstvách SR dorastu.  

(Slovenský) šprint

Pozoruhodne vyznieva smutná realita slovenských šprintov. Naša pretekárka Monika Baňovičová je bezpochyby veľký talent a jej tréner Vladimír Handl sa niekoľkokrát vyjadril, že na to, aby vedel posúdiť kvality našej mladej šprintérky, musí ich porovnávať so zahraničím. Medzi juniorkami naša pretekárka napriek slabým výkonom (12, 88 s na 100 m a 26, 75 s na 200 m) bojovala o finálovú účasť, na stovke bola deviata (8 finalistiek) a na dvojstovke siedma (6 finalistiek – keďže v Nových Zámkoch je s výnimkou rovinky len 6 dráh). Medzi dorastenkami by už  týmito výkonmi na dvojstovke i na stovke siahala na jednu z medailí a v žiackej konkurencii už nemá adekvátnu súperku. Vlastne tak môžeme byť spokojní – máme najrýchlejšiu žiačku na Slovensku – ale stačí to? „Mne osobne nie a som si istý, že ani Monike,“ vraví V. Handl. „Byť najlepším šprintérom na Slovensku je ako byť jednookým kráľom medzi slepými. Ak chceme, aby naše šprintérky v budúcnosti dosahovali úspech, musíme ich konfrontovať so zahraničím. Inak nemá zmysel robiť poriadne atletiku.“ Podobná situácia je však na Slovensku žiaľ, i v iných športoch.

Jakub Valachovič

Monika Baňovičová je jednotka medzi slovenskými žiačkami. Stačí to?