Vytrvalosť a my
23. 10. 2011
Tretí týždeň tvrdého tréningu máme za sebou a tri dni si musíme dať odpočinok. Aspoň Eliška a Monika. Majú toho plné zuby a v stredu sa chystáme na sústredenie do Podhradia, tak si pred tým treba trocha oddýchnuť. 
Monika bude oddychovať aktívne, pretože postúpila na majstrovstvá Slovenska stredných škôl v cezpoľnom behu. Na kraji skončila druhá a ako družstvo postúpili. Nehnevajte sa vytrvaleckí tréneri, ale aby sa na cezpoláku umiestňovala šprintérka, ktorá bytostne vytrvalosť nenávidí, tak to je trocha čudné. A to ešte neutekala Eliška, ktorá je oproti Monike hotový vytrvalec. Jej škola sa však cezpoláku nezúčastnila. Takže Eliška bude tri dni odpočívať a Monika bude niekde v Starej Ľubochni možno chváliť Dávida. Predsa len má tú vytrvalosť slabú, tak nech si ju rozvíja. V sobotu sme boli tretíkrát na našej klasickej túre. Prvýkrát za 2:30h, druhýkrát za dve hodiny a tretíkrát s Jakubom. A to už bol iný fukot. 1:35h je už čas, na ktorého zlepšovanie sa už teraz teším. Ja som to dal za dve hodiny aj s Veronikou Antálkovou a Susi Chlepkovou a mal som toho plné zuby. 
Dievčatá však bežali ako nič . Dobre si tieto mená zapamätajte, ešte sa s nimi budeme často stretať v atletických výsledkových listinách. Len neviem, či vo vytrvalostných alebo šprintérskych disciplínach. V tomto období sa meníme na vytrvalcov a možno by sme i po takejto kariére poškuľovali , keby sme nemali Jakuba. Ten nás vždy rýchlo vyvedie z omylu, keď sa začneme chváliť našimi vytrvaleckými schopnosťami. Najlepšie sa vytrvalosť trénuje v horách. Tu sa stráca nuda, ktorá hrozí pri behoch po rovine. Hlavne my šprintéri a skokani sme pomerne impulzívni ľudia a utekať hodinu po fádnej rovine je na šľaktrafenie. Ale v horách to je iné kafe. Krásna príroda, nádherné výhľady, nervydrásajúce stupáky, krkolomné zbiehania, to všetko si človek môže užiť v Malých Karpatoch. Nehovorím, že inde nie, ale Karpaty sú Karpaty. Ešte jedna vec ma zaujala. Na počudovanie, listy sa na stromoch stále držia a to sa pomaly blíži november! Stará pranostika hovorí, že ak sa lístie dlho na stromoch drží, bude tuhá zima. Tak sa máme na čo tešiť. Teraz však nerozmýšľajme nad zimou a užime si ešte tých pár týždňov tréningu bez mimoriadnej zimy, bez snehu, bez silného mrazivého vetra, so zubatým slniečkom, aby sme sa na hlavnú sezónu pripravili čo najlepšie.
Monika bude oddychovať aktívne, pretože postúpila na majstrovstvá Slovenska stredných škôl v cezpoľnom behu. Na kraji skončila druhá a ako družstvo postúpili. Nehnevajte sa vytrvaleckí tréneri, ale aby sa na cezpoláku umiestňovala šprintérka, ktorá bytostne vytrvalosť nenávidí, tak to je trocha čudné. A to ešte neutekala Eliška, ktorá je oproti Monike hotový vytrvalec. Jej škola sa však cezpoláku nezúčastnila. Takže Eliška bude tri dni odpočívať a Monika bude niekde v Starej Ľubochni možno chváliť Dávida. Predsa len má tú vytrvalosť slabú, tak nech si ju rozvíja. V sobotu sme boli tretíkrát na našej klasickej túre. Prvýkrát za 2:30h, druhýkrát za dve hodiny a tretíkrát s Jakubom. A to už bol iný fukot. 1:35h je už čas, na ktorého zlepšovanie sa už teraz teším. Ja som to dal za dve hodiny aj s Veronikou Antálkovou a Susi Chlepkovou a mal som toho plné zuby. Dievčatá však bežali ako nič . Dobre si tieto mená zapamätajte, ešte sa s nimi budeme často stretať v atletických výsledkových listinách. Len neviem, či vo vytrvalostných alebo šprintérskych disciplínach. V tomto období sa meníme na vytrvalcov a možno by sme i po takejto kariére poškuľovali , keby sme nemali Jakuba. Ten nás vždy rýchlo vyvedie z omylu, keď sa začneme chváliť našimi vytrvaleckými schopnosťami. Najlepšie sa vytrvalosť trénuje v horách. Tu sa stráca nuda, ktorá hrozí pri behoch po rovine. Hlavne my šprintéri a skokani sme pomerne impulzívni ľudia a utekať hodinu po fádnej rovine je na šľaktrafenie. Ale v horách to je iné kafe. Krásna príroda, nádherné výhľady, nervydrásajúce stupáky, krkolomné zbiehania, to všetko si človek môže užiť v Malých Karpatoch. Nehovorím, že inde nie, ale Karpaty sú Karpaty. Ešte jedna vec ma zaujala. Na počudovanie, listy sa na stromoch stále držia a to sa pomaly blíži november! Stará pranostika hovorí, že ak sa lístie dlho na stromoch drží, bude tuhá zima. Tak sa máme na čo tešiť. Teraz však nerozmýšľajme nad zimou a užime si ešte tých pár týždňov tréningu bez mimoriadnej zimy, bez snehu, bez silného mrazivého vetra, so zubatým slniečkom, aby sme sa na hlavnú sezónu pripravili čo najlepšie. Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
