Aj zástupcovia nášho klubu Monika Baňovičová a Vladimír Handl sa zúčastnili slávnostného vyhlásenia  „Atlét roka“, ktoré organizoval SAZ v bratislavskom hoteli  NH Gate One. Organizátori si na tejto akcii dali záležať a v hotelovej sále vytvorili naozaj kultúrne atletické prostredie, ktoré bolo hodné tohto vyhlásenia.  Je príjemné stretnúť sa na takomto mieste s ľuďmi, s ktorými sa väčšinou stretávate na štadiónoch a pokecať s nimi pri poháriku vína. Sála bola prešpikovaná novinármi a politikmi, čo svedčí o tom, že nové vedenie vzalo vážne svoje predsavzatia, že sa bude snažiť pozdvihnúť slovenskú atletiku na všetkých fórach. A diplomatické fórum netreba opomínať. Vytvárať kontakty, predstavovať atletiku v tom najlepšom svetle, predávať ju cez médiá, je asi v dnešnom svete tá správna cesta k napredovaniu. Dokonca sme politikom aj zatlieskali, hoci logickejší by bol piskot, ale to do takéhoto prostredia akosi nepatrí. Ja osobne som sa aspoň potlesku zdržal, ale toto smiešne gesto samozrejme nepadlo na úrodnú pôdu a zapískať som sa neodvážil. Nemôžeme byť všetci hrdinovia. Politici sľúbili pomoc, peniaze atď. My sme im samozrejme neverili, oni svoje sľuby nesplnia, tak ako to robia roky, ale ako rámec atmosféry to bolo celkom milé. Takéto podujatie má jednu výhodu, a to, že všetci v jednom okamihu zabudnú na problémy, usmievajú sa, popíjajú, debatujú o lepších zajtrajškoch atletiky, do toho im zahrajú a zaspievajú druhotriedni superstáristi a zajtra zase sa vrútime do nevykúrenej haly, kde nám najlepšie fleky na trénovanie obsadili florbalisti, pretože nie sú peniaze na halu. Nie sú tie peniaze, ktoré nám včera politici sľúbili. Ale za tie roky sme si na tento kolobeh zvykli a treba veriť vo svetlejšie zajtrajšky, lebo veriť treba. Pekne to povedal dnes už bývalý vysokopostavený slovenský politik, ktorý spravil pre slovenskú atletiku veľmi veľa, že doslova žobral peniaze od penťákov, džíentťákov a podobných skupín, ktorí ich priehrštím rozhadzovali na svoje zábavky, ale do športu ich strkali len veľmi neradi. A dokiaľ sa nezmení legislatíva v tomto štáte, ani ich strkať nebudú. Pripravuje sa síce nový zákon o športe, do ktorého vkladá športová obec veľké nádeje, ale uvidíme, či nebudeme sklamaní ako vždy pri takýchto sľuboch. Samotné vyhlásenie prebehlo bez nejakých výrazných prekvapení. Najlepším atlétom Slovenska sa stal Matej Tóth, najlepším trénerom jeho osobný tréner Matej Spišiak, najlepšou mládežníčkou sa stala Michala Pešková a najlepším mládežníckym trénerom jej osobný tréner Eduard Čordáš.  Už z tohto je vidieť, že naša atletika je na vzostupe, pretože na čelných priečkach sa umiestňovali medailisti z významných medzinárodných podujatí. Možno by do budúcnosti bolo dobré vyhlásiť viac než troch dospelých a jedného mládežníckeho atléta. To však záleží hlavne od výsledkov, pretože takáto slávnostná atmosféra potrebuje aj kvalitných atlétov. A tých sme tento rok mali, takže vyhlásenie sa mohlo trocha pretiahnuť. Na tom sme sa zhodli takmer všetci prítomní tréneri. Bude len záležať na vedení SAZ-u, či počúvne aj hlasy z hnutia. A my, tréneri a atléti, by sme mali spraviť maximum pre to, aby sme sa na to pódium mohli o rok vyštverať. A čím bude ťažšie sa tam dostať, tým to bude pre našu atletiku lepšie. A možno sa raz dočkáme toho, že na pódiu budú samí medailisti a finalisti z MS či ME a na konci nám zaspieva Karel Gott. Lebo bez Bezdedu to môže ísť, ale bez Gotta to nepôjde.

Tak hor sa do tréningu a už hala nám napovie, ako to s tou atletikou myslíme vážne. Pretože šanca dostať sa  na HME do Prahy a tam možno aj uspieť, sa nemusí  tak skoro opakovať.

                                                                                                                                                      V. Handl