V sobotu sme sa vybrali na míting do Trnavy. Boli sme zvedaví na večerné preteky pri umelom osvetlení, na súboj Velďákovej a Medgyesovej, na kvalitné kladivo a v neposlednom rade som bol zvedavý na premiéru Elišky a Moniky na 400m prekážok. Písať o tom, že všade sa cez prázdniny preteká a na Slovensku atléti prázdninujú, je stará pesnička, ku ktorej sa netreba vracať. Preteky v Trnave dokázali, že pretekárov je dostatok, len tých pretekov je poskromne. Možno sa v budúcnosti dočkáme viacerých pretekov cez prázdninové obdobie podobných trnavským. Mne osobne sa tieto preteky veľmi páčili. Umelé osvetlenie dodáva atletike celkom inú atmosféru, než na akú sme na Slovensku zvyknutí. A aj keď nemá takú silu, aká by bola potrebná na osvetlenie celej plochy, predsa len to bol zážitok. A ten guláš na konci nemal chybu. Takto by sa mali robiť preteky a myslím si, že by to slovenskej atletike len prospelo. A na naše pomery som mal pocit, že tam bolo i pomerne veľa divákov. Kto by chcel hľadať chyby, tak by ich určite našiel veľa, ale pozitíva určite negatíva v tomto prípade jasne prebili. Ja osobne ako skokan som bol zvedavý na súboj Velďákovej a Medgyesovej a tu som si prišiel na svoje. Aj keď súhlasím s trénerom Bezdíčkom, že tej nervozity bolo okolo tohto súboja až priveľa, čo bolo v podstate kontraproduktívne pre výkony obidvoch pretekárok. Je jasné, že dievčatá majú na výkony okolo 670 -680cm, ale ako trénerovi skokov sa mi ich skákanie veľmi nepáčilo. Je vidieť, že sú nadupané, ale chýbalo mi tam to, čo robí skokanov skokanmi. Spojenie rýchlosti s odrazom.  Ten klasický predodrazový rytmus som postrádal .Ak by ho dievčatá zvládli, tak sú to sedemmetrové skokanky, ale to je v diaľke asi najťažšie. Každý tréner skokov sa o to pokúša a len máloktorý skokan či skokanka ho dokáže správne urobiť.

Eliške a Monike som pripravil prekvapenie v podobe štartu na 400m prekážok. Bol som rád, že vôbec neprotestovali a Eliška sa dokonca tešila, ale ťahal ju zaďák, tak sme radšej neriskovali. Monika to rozbehla veľmi pekne, prvých 200m ako z veľkej knihy, tretia stovka bola už o niečo horšia a posledná v protivetre jej dala riadne zabrať. Čas 1:08min nie je však najhorší a na to, že dva dni predtým sme strávili na pieskovni a v našich lesoch, kde som ich vôbec nešetril, to bol dobrý výkon. Ak to o mesiac zopakujeme, určite ten čas riadne stiahne. Veronika Hruščová hodila oštepom 36 metrov a dalo sa na to pozerať. Chce to len málo a verím, že sa dočkáme 40-ky. Jakub robil zajaca I. Magyarovi na trojke a za odmenu ho vybrali na dopingovú kontrolu. Než im daroval vzorku, vypil kvantá vody, takže sme mali cestou späť pomerne časté zástavky. Nakoniec sa dozvieme, že preto tak dobre behá, lebo si okysličuje krv. Malo by to logiku, pretože byť druhý v Červeníku, alebo vyhrať Mravenčiarsku mílu v Plaveckom Štvrtku chce už riadnu chémiu. V stredu sa zasa vyberieme do Břeclavi na atletickú stredu a kto chce pretekať, nech tam príde tiež. 200m prek, 1000m, diaľka, výška a disk nemôže nechať chladného žiadneho atléta. 

                                                Atletike zdar, 200m prekážkam zvlášť.

                                                          

                                                                       V.Handl