V Kyjove Jakub tretí
26. 12. 2011
V Kyjove Jakub tretí
Malacky (26. 12. 2011, 18.30). Na Štěpána, resp. na nášho Štefana (a týmto prajeme Štefanom všetko najlepšie k sviatku) sa v Kyjove uskutočnil predposledný diel Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP). Išlo o posledné preteky v seriáli na moravskej pôde. Celá súťaž sa skompletizuje posledným dňom v roku – Silvestrovským behom v Senici. Dojmov z akcie je veľa, poďme si ich teda priblížiť. Z našej ekipy štartovali v Kyjove štyria ľudia, teda tí, ktorých sme avizovali už deň pred pretekmi – Jakub Valachovič, Julo Ožvold, Milan Haba a Katka Hofírková. V noci sa ešte Jano Matúš pod vplyvom rôznych okolností rozhodol, že sa pridá k výprave, ale ráno svoj úmysel odvolal. Malacká časť ekipy musela vyrážať skoro ráno, keďže štart v Kyjove bol naplánovaný na 10.30. Tak sme o siedmej zdvihli kotvy a vydali sa na moravskú stranu.
Okružná jazda Kyjovom
Do Kyjova sme prišli niečo po ôsmej a vraveli si, že sme mohli pokojne vyraziť neskôr. „Čo tam budeme tak dlho robiť chlapi?“ Pýtal sa Julo. Jakub poznamenal, že ešte sme nenašli štart, takže úplne vyhrané nemáme. A bola to pravda. V Kyjove sme sa totiž motali na všetky strany a zúfalo hľadali základnú školu doktora Joklíka. Tam mala byť prezentácia. Vedeli sme, že blízko je vodojem a cintorín. Disponovali sme toľkými informáciami, že sme nepochybovali, že podľa nich trafíme hravo. No pravda!
V Kyjove sú tri základné školy. My sme tú správnu našli ako tretiu v poradí a medzitým sme objavili ešte jednu strednú školu. Arnold toto blúdenie označil lichotivo – školskou inšpekciou. Joklíkovu základku sme našli až kým sme vyčerpali všetky možnosti. Pritom sme objavili ešte jeden nesprávny vodojem (a možno to nebol vodojem, ale miestni to tak nazývali), jeden nesprávny cintorín (a dokonca školu pri ňom – chyták...), jednu nemocnicu a jednu polikliniku. Za hodinu sme v Kyjove stretli asi päť ľudí, všetko ostatné doma spalo, alebo už bolo nastúpené „u doktora Joklíka“. Jakub poznamenal, že to vyzeralo ako v meste duchov – v Pripjati pri Černobyle Tam taktiež nie je ani človiečika. Toto blúdenie Kyjovom nám trvalo asi hodinu. Otvárať informačnú kanceláriu si pre to ale nebudeme. Aspoň sme však vyplnili to časové vákuum, ktoré spomínal pri vchádzaní do „nekonečného mesta“ Julo.
Bajza obhajoval
Teraz k behu. Na štarte pútali najväčšiu pozornosť medzi mužmi Jakub Bajza (Kroměříž), Roman Paulík (Břeclav), Jakub Valachovič (Malacky) a Ľubo Rehuš (Skalica). Bajza vlani utrhol prémiu za prvé miesto v Kyjove pre seba a tento rok to chcel zrejme obhájiť. Otázkou bolo, v akej bude forme. Minulotýždňové preteky Skalica – Holíč – Hodonín mu nevyšli (aspoň podľa nás) úplne dokonale. Dobiehal tam ôsmy za 40:43 min. Roman Paulík z Lokomotívy Břeclav, ktorý v hlavnej sezóne behá najmä 1500 metrov, už v tejto sezóne zvíťazil na pretekoch v Bořeticiach. Tam porazil práve Jakuba Valachoviča (obaja bežci na fotografii práve v Bořeticiach) o sedemnásť sekúnd na 10 kilometrov. Paulík a Valachovič mali papierovo potrápiť Bajzu najviac. U malackého bežca to však nebolo príliš pravdepodobné, vzhľadom na prekonanú chorobu z posledných dní a tiež zrejmý výpadok z celoročnej formy. Ľubo Rehuš bol papierovo z týchto štyroch najslabší element, ale dopredu nik nemohol predpokladať, ako sa to vlastne vyvinie.Ženské kategórie boli obsadené biedne. Len šesť žien (z toho päť v kategórii veteránok), štyri dorastenky, jedna juniorka. Tou juniorkou bola naša Katka Hofírková, ktorá tiež prekonávala chorobu a aj v Kyjove priznala, že sa ešte necíti byť fit. Favoritkou u žien bola Marta Durnová, aktuálna líderka poradia žien nad 35 rokov v klasifikácii MSBP. Z našej ekipy sa rozcvičoval pred štartom aj Milan Haba, ktorý už pozná svoju výkonnosť na päť kilometrov. Teraz išlo o to, aby zabojoval na dlhšej trati a navyše v kopcoch. To však bola hlavná úloha pre všetkých. Bez bázne a hany – tak znie krédo pre malackú ekipu v závere sezóny, keďže na útoky na osobné rekordy to v tomto čase objemovej prípravy príliš nevyzerá.
Expres Kyjov – Kostelec
Jakub Valachovič mal z trojice mužov s behom najväčšie skúsenosti. Aj tie však boli mizivé. Bežal tu ešte v roku 2006 a vo výsledkoch ho nájdeme pod menom Jakub Palachovič na jedenástom mieste s časom 18:49 min. Od tých čias sa jeho výkonnosť zmenila. Štart pretekov je ostrý. Z Kyjova vedie do blízkej obce Kostelec cesta, ktorá z deväťdesiatich percent klesá. A je to teda riadne klesanie. Tempo nahodili bežci od začiatku priam pekelné a Valachovič stopol, že v Kostelci boli z Kyjova expresne rýchlo – za 3:30 min. Autobusom by to trvalo dlhšie – bežci by ušetrili tých pár korún za cestovné. Krásy Kostelca však pretekári nevychutnali. Po otočení sa o necelých 360 stupňov vybehli z dediny a zamierili do polí a hájov. V týchto chvíľach sa držala pohromade elitná trojka Bajza, Paulík, Valachovič. Po dvoch kilometroch cítil Jakub, že doznievajúca choroba robí svoje. „Zle sa dýchalo. Oslabený organizmus mi dával najavo, že toto tempo sa mu nepáči. Zvoľnil som a držal si tretie miesto. Za sebou som dlho nikoho nevidel a vravel si, že za takýchto podmienok aj byť tretí je úspech.“ Posledná pasáž smerom ku Kyjovu je najťažšia. Po fyzickej i psychickej stránke. Kopec, ktorý nás vedie opäť k vodojemu je tiahly, kľukatý a navonok nekonečný. Bežcov zmára už únava z predošlých stúpaní a tu si musia siahnuť do svojich tajných rezerv. V súboji o prvé miesto sa ukázalo, že Roman Paulík ich má v talóne viac. Približne sedemsto metrov pred cieľom nastúpil a Jakub Bajza s ním stratil kontakt. Jakub Valachovič sa mohol len z diaľky prizerať na ich boj o víťazstvo.
Viac sa však sústredil na štvrtého Ľubomíra Rehuša (na foto s č. 526 vedľa Jakuba), ktorý náskok malackého bežca v poslednom kopci slušne sťahoval. Paulík vyhral časom 16:49 min, Bajza stratil rovných desať sekúnd. Valachovič dobiehal s grimasou znamenajúcou únavu a vyčerpanie na treťom mieste. Dnes do toho dal zrejme maximum, čo sa nedalo povedať o posledných pretekoch Skalica – Hodonín. Čas malackého bežca napokon nebol až taký hrozný, namerali mu 17:54 min. Ľubomír Rehuš mohol byť spokojný, dosiahol solídnych 18:17 min (v minulosti tu behal slabšie časy). Veľmi dobre si počínal i víťaz juniorskej kategórie Filip Sasínek z AK Hodonín, ktorý v celkovom poradí pribehol na piatom mieste časom 18:29 min. 
Veľkú pochvalu si zaslúži z našej ekipy Julo Ožvold, ktorý chápe dôležitosť technických parametrov pri behu a svoj štýl stále zdokonaľuje. V minulosti sme ho zvykli kritizovať za nedostatok morálky. Proste nebojoval od začiatku do konca, preteky odbehol vždy len na takých osemdesiat percent. Teraz to Julo vzal za správny koniec a držal sa so súpermi, o ktorých vedel, že majú približne jeho výkonnosť. A hoci mu to neustále „hore dole“ robilo problémy, v závere zapol na vyššie obrátky a vďaka tomu pokoril hranicu 20 minút. V závere porazil niektorých bežcov, s ktorými v minulosti prehrával, napr. domáceho pretekára a fenoména medzi päťdesiatnikmi Pavla Klimeša. Ten, hoci vravel, že taktiež nie je zdravotne stopercentný, je známy tým, že stále behá desať kilometrov okolo 35 minút. V päťdesiatke je to úctyhodný počin. Julo okrem rýchleho záveru bežal aj dobre technicky, čím len potvrdil dobrý dojem z behu. „Myslím, že školácke chyby, ktoré som robil v lete, sa mi darí eliminovať. Bežalo sa mi dobre. Snažil som sa bojovať. Boli to dobré preteky,“ hodnotil Julo. my sme si istí, že teraz bude Julo bežať ešte lepšie, keďže v jeho tréningoch i technike čnie stále mnoho rezerv, na ktorých možno stavať. Pre Milana Habu to bola dnes v Kyjove taktiež premiéra. Kto nepozná charakter tohto behu, môže sa ľahko popáliť. Arnold dostal od nás krátku inštruktáž o tom, ako to bude na trati vyzerať. Realita je však vždy tvrdšia. A bola! Milan si vždy hľadá v dave bežcov Martu Durnovú, ktorej sa snaží držať. Veríme mu, že to je len pre podobnosť výkonov u nich oboch. Aj teraz dobiehal tesne za víťazkou veteránskej kategórie, v čase 23:16 min. „Tento čas je celkom dobrý. Približne zodpovedá tomu, čo som schopný zabehnúť na päťke,“ vravel Arnold. Pravda – v Kyjove všetci bežia slabšie časy. Je to množstvom kopcov, ktoré bežcom berú vietor z plachiet. Takže kým Jakub Valachovič napríklad otáčal na Malackej desiatke medzičas za 15:50 min, teraz mal isto päť kilometrov zbehnutých nad 16 minút. Z tohto pohľadu to bol slušný výkon u Milana, hoci sme presvedčení, že na budúci rok sa môže uchádzať o prekonanie hranice 23 minút.
Najslabšie z nás dnes dobehla Katka Hofírková, ktorá stále nemá doliečenú virózu a aj na naše odporúčania bežala len voľne. Čas bol preto slabý – 25:26 min. Katka má čo robiť, aby nabrala potrebné objemy a pritom trénovala aj rýchlosť. Ako vraví Julo – má postavu na typickú vytrvalkyňu a len jej psychika jej môže brániť v prekonávaní vyšších mét. Teraz je nielen na nej, ale aj na nás, či s tým niečo urobíme. Máme na to vyše dva mesiace. Kačka vyhrala juniorskú kategóriu, čo je pochopiteľné, lebo žiadna iná juniorka na štarte nebola. Medzi ženami (to len pre zaujímavosť) pribehla v celkovom poradí piata. Zvíťazila už spomínaná Marta Durnová, ktorá okrem prvenstva v celkovom poradí ovládla (ako už neraz behom roka) i veteránsku kategóriu. Na druhom mieste pribehla Hana Hálová, zástupkyňa domáceho AK Kyjov. Tretia žena absolútneho poradia bola taktiež domáca, pre zmenu členka WIKY Kyjov. Celkovo štartovalo 98 bežcov všetkých vekových kategórií, vynímajúc žiakov, ktorí mali svoje súťaže ešte pred hlavným behom.
Situácia sa vyjasňuje i zamotáva
Ako to teraz vyzerá v klasifikácii súťaže. Jakub si poistil vedúcu priečku v Grand Prix Záhoria. Po dnešku sa mu začnú škrtať najslabšie bodové zisky, keďže dneškom prekročil stanovený limit 22 bodovaných pretekov (tie preteky, kde získal za umiestnenia najmenej bodov, sa mu odrátajú, resp. zrátajú sa mu body z 22 najúspešnejších pretekov). Takže je jasné, že sa mu zrazia body za minulotýždňový beh Skalica – Hodonín (najslabší výsledok Jakuba v roku, len 549 bodov a naopak sa mu pripíše dnešných 594 bodov. V tabuľke mu tak miesto doterajších 13 068 bodov naskočí zisk 13 113 bodov, čo mu zaručuje prvenstvo v GP Záhoria. Druhý Tomáš Zavadil má teraz bodov 12 201.
Zaujímavá situácia nastala v kategórii žien. Miloslava Smyková zo Skalice dnes chýbala na štarte a naša Kačka Hofírková bodovala (dnes 408 bodov). Katka totiž ešte bojuje o víťazstvo v celkovej kategórii MSBP, triumf v Grand Prix Slovácka ma istý. Smyková má k dnešnému dňu 10 861 bodov. Katka po dnešku zvýšila svoje imanie na 10 630 bodov. Milka Smyková si pre absenciu neprilepšila ani bodom. Katka je budúca ekonómka, takže si ľahko spočíta, že na prekonanie Smykovej musí v poslednom kole v Senici bežať tak, aby bol rozdiel medzi ňou a Slovenkou aspoň 232 bodov. Predpokladáme, že Milka v Senici bude štartovať. Ťažko veriť, že by skalická pretekárka bola až taká štedrá (hoci sú Vianoce) a Katke to víťazstvo v MSBP v posledných kolách svojimi neúčasťami len tak darovala. Ak sa teda obe stretnú na štarte na Silvestra v Senici, Katka musí bojovať o to, aby medzi ňou a Milkou bol čo najväčší bodový odstup, čiže tých 232 bodov. Hoci Katka mala celý rok lepšiu výkonnosť, ako slovenská líderka, v posledných dvoch meraniach síl so Skaličankou prehrala. Musí sa teda snažiť dvojnásobne, a hoci šance sú stále malé, bude to dramatické do posledných chvíľ. A to my máme radi!
-TK AC-
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
