Jdi na obsah Jdi na menu

V Hodoníne opäť osobné maximá

2. 5. 2012

V Hodoníne opäť osobné maximá

Hodonín (2.5.2012). Bohatý atletický program nás neminul ani na 1. mája. Veľká cena Bežeckého klubu Hodonín napísala už svoj 5. ročník. Celkovo to bolo 7. kolo Moravsko-slovenského bežeckého pohára, ktorý sa stáva vyhľadávanou možnosťou pretekov pre malackých bežcov. Na dráhe štadióna v meste blízko slovenských hraníc sme mali zastúpenie v podobe piatich bežcov.

Riaditeľ pretekov, ako aj BK Hodonín a celého MSBP Pavel Bíla nazval utorňajšiu akciu manifestáciou behu. Veľká cena sa, ako jediné preteky v seriáli 35. akcií, koná na dráhe hodonínskeho štadióna. Aj to bude čoskoro minulosťou, keďže včera usporiadatelia vraveli, že budúci ročník už presunú do lesoparku a de facto vznikne obdoba iného populárneho behu, ktorý sa koná v marci, Hodonínskeho krosu. Dráhové preteky hrajú v našej ekipe podstatnú úlohu. V Hodoníne to mala byť ďalšia previerka našich schopností na atletickom ovále.

Ako prví z našej skupiny zaujali miesto na štarte dorastenci Leo Cimerman a Tibor Horváth. Obaja už dosiahli v pohári celkom pekné úspechy a striedavo sa im vždy podarí vystúpiť na stupne pre víťazov. Leo už stál na debni pre dorastencov dva krát (Vacenovice a Mikulčice – vždy tretie miesto) a Tibor raz (na Hodonínskom krose druhý). Dnešný beh na 1000 metrov bol silno obsadený. V JUNDOR kategórii štartujú spolu dorastenci a juniori na identickú trať, v tomto prípade na 1000 metrov. Favoritmi pretekov boli oprávnene domáci Hodonínčania a najmä čerstvý halový majster Česka v kategórii dorastu na 800 metrov Filip Sasínek. On však štartoval za juniorov, pre Lea a Tibora bolo podstatné držať sa najmä Jindřicha Goiša alebo Radima Buchanca. Druhý menovaný bežec je z Myjavy a trénuje ho môj kamarát, s ktorým som sa stretával nad stípliarskymi prekážkami, Pavol Michalčík. Kým minulý rok sa Radim atleticky viac menej hľadal, teraz už začína zbierať plody tréningov a je fajn, že v Myjave sa pod vedením Paľa a Jána Moravca formuje mládežnícka skupinka behu-chtivých chlapcov. Dúfam, že u Lea a Tibora to bude podobné. Tí tiež zatiaľ zbierajú skúsenosti, ale je pozitívne, že takmer každých pretekoch si vylepšujú vlastné osobné rekordy. To sa potom všetkým ľahšie trénuje.

V behu na tisíc metrov mal každý v talóne výkon z tohtoročnej halovej sezóny. Leo zabehol kilometer za 2:59 min, Tibor za 3:10 min. Vtedy som oboch veľmi chválil, lebo ich výkon bol prísľub k vylepšeniu v blízkej budúcnosti. A ten progres sa už ukazuje a dnes mali chalani stiahnuť vlastné maximá opäť o niečo nižšie. Preteky sa rozbehli v svižnom tempe. Leo aj Tibor odštartovali opatrnejšie a nechali skupinku okolo Filipa Sasínka tak. Videli, že ich tempo by neudržali (Sasínek v cieli 2:34 min, Herka a Goiš 2:40, resp. 2:41). Aj to už sú skúsenosti, keďže úvod behu býva zradný. Leo prebiehal prvú dvojstovku za 31 sekúnd, Tibor za 33. Rozbehnuté to teda bolo veľmi svižne. Bolo otázne, ako sa chlapcom podarí vyrovnať sa s ďalšími metrami. Leo bol ešte aj na méte 600 metrov prvý, prebiehal ju za 1:41 min, Tibor za cca 1:43. Tibor však disponoval množstvom síl, pričom bolo zrejmé, že Lea ostré tempo pomaly ale isto unavuje. A stalo sa! Tibor cca 300 metrov pred cieľom vzal situáciu do svojich rúk a predviedol úchvatný záver. Kým dovtedy by naňho nik nedal ani deravý groš, teraz odrazu zdvihol kolená a začal zaťahovať z plných síl. Leo na jeho zrýchlenie zareagoval len sťažka, ale predsa bežal tak, aby pokoril svoj vlastný rekord. Tibor poslednú stovku ešte skúsil vygradovať a v cieli som mu nameral na stopkách 2:49 min. Leo tiež v záverečnej rovinke predviedol celkom slušný finiš a nameral som 2:55 min. Bolo zrejmé, že osobné rekordy padli! Po zverejnení výsledkov napokon Tiborovi svietil čas 2:51 min a Leovi 2:55. Tibor si vylepšil osobný rekord o 19 sekúnd, čo na tisícke nie je veru na zahodenie.

Ukázal sa aj negatívny trend posledných dní, keď chlapci minimálne trénovali a v kuse len súťažili. Napokon posúďte sami. Pred dvomi týždňami mali v sobotu (21. apríla) preteky v Mikulčiciach, a o deň nato v Bratislave. Nasledovali dva dni voľna a rozcvičky a stredajšie dráhové preteky v Bratislave na 800 metrov. Opäť dva dni voľna a trojstretnutie reedukačných centier. A po dvoch dňoch teraz preteky v Hodoníne. Ak chceme, aby chalani podávali lepšie výkony, musíme to zaraziť čím skôr. Teraz treba ešte trénovať a tak aj ďalšie kolo MSBP v Plaveckom Štvrtku pojmeme len ako tréning. Krosové preteky s názvom Mravenčiarska míľa vlastne ani nemajú vypísanú dorasteneckú súťaž, takže naše duo pobeží vedno s mužmi. Najbližšie preteky, ktoré stále možno poňať ako test čakajú na oboch 8. mája v Rohatci (1660 m po asfalte) a dôležité bude hlavne 2. kolo dorasteneckej ligy (16. máj), kde by Tibor mal skúsiť beh na 1500 metrov a Leo na 3 kilometre.

Výsledky. Dorast (1000 m): 1. Goiš (AK Hodonín) 2:41,8 min, 2. Buchanec (Spartak Myjava) 2:45,9 min, 3. HORVÁTH (AC Malacky) 2:51,0 min, 4. CIMERMAN (AC Malacky) 2:55,5 min, 5. Durec (Sp. Myjava) 3:10,2 min.

Veteránske kategórie priniesli v Hodoníne pekné a napínavé súboje. Mne sa osobne najviac páčil asi súboj päťdesiatnikov Františka Kolínka (AK Perná) a Pavla Klimeša (Wiky Kyjov). Takzvaná Štruppova dvojka (2 km) sa niesla v znamení taktického vyčkávania na záverečné metre. Kolínek aj Klimeš predvádzali v záverečnom kole ukážkové atletické divadlo. Bolo zrejmé, že keď boli v plnej sile, museli byť obaja skvelí bežci. Vidno to bolo predovšetkým na technike, ktorú by im mohlo závidieť veľké množstvo mladších súperov. Paľo Klimeš bol ešte pred posledným kolom štvrtý, ale postupne predbehol tiež dobre bežiacich súperov (Josef Veverka a Rastislav Martinický – tretí a štvrtý v cieli). V závere sa Klimeš snažil dohnať Kolínka, ale ten vyrazil vpred v správnom čase, keď Klimeš akurát predbiehal Veverku, takže Paľo, hoc sa snažil ako mohol, Kolínka nedostihol. Kolínek zvládol 2 km za 6:43 min, Klimeš za 6:44.

Poďme však späť k našim bežcom. Po dorastencoch sa vydala na preteky na jednu míľu Gabika Janíková. Tá bola sklamaná zo sobotňajšieho behu v Borskom Mikuláši (6 km za niečo vyše 30 min) a chcela si napraviť náladu teraz v Hodoníne. Minulý rok tu dosiahla osobné maximum 7:01 min a tento rok bol cieľ pokoriť hranicu sedem minút. Gabika sa snažila ako sa dalo, ale hneď od začiatku jej pole rýchlejších pretekárov ušlo a musela si všetko ťahať sama. Aj priznala, že jedna míľa jej nevyhovuje pre svižné tempo, radšej vyhľadáva dlhšie preteky. V závere však opäť dokázala, že je bojovníčka a vďaka skvelému finišu dosiahla navlas rovnaký výsledok, ako spred roka – 7:01 min.

Milan Haba štartoval v behu štyridsiatnikov a tých čakali tri kilometre. Pred štartom som očakával, že by sa Arnold mohol dostať aspoň k 11:30 min, ale svoje isto hralo aj teplé počasie, ktoré mu nevyhovuje. Milan bežal od začiatku uvoľnene a až v priebehu pretekov zvyšoval svoje tempo. Bolo zaujímavé, že tri kolá pred koncom pripadol na každý okruh skalp jedného z jeho súperov, ktorí bežali dosiaľ pred ním. Postupne Milan predstihol Neničku, Tomeša i Jožu. V cieli mu namerali 11:49 min. Taktiež Arnold radšej behá dlhšie trate, kde udržuje svoje pohodové tempo. Na trojke by mal bežať omnoho rýchlejšie, ale jemu to skrátka nesedí. Každopádne Gabika a Milan si pripísali dôležité body.

Výsledky. Muži nad 40 rokov (3000 m): 1. Pet. Portášik (Grafobal Skalica) 10:05,5 min, … 6. HABA (AC Malacky) 11:49,0 min. Ženy nad 45 rokov (1 míľa – 1609 m): 1. Hanáková (Sokol Bučovice) 6:02,1 min, … 4. JANÍKOVÁ (AC Malacky) 7:01,1 min.

Hlavný beh mužov bol pre mňa v porovnaní s minulým rokom trochu sklamaním. Jano Matúš mal na štarte k dispozícii najmä konkurenciu z Brna. Chýbal minuloročný víťaz Lukáš Kučera, ale zato sa objavil druhý z vlaňajšej Veľkej ceny BK Hodonín František Mahovský z MS Brno. Ten minule dosiahol výkon 15:26 min, ja som bol tretí za 15:33 min. Ďalším vážnym kandidátom na stupne pre víťazov bol bežec VSK Univerzity Brno Rostislav Pukl. No a na dôvažok nebolo dobré zabúdať na subtílneho Bulhara Jordana Petrova, ktorý v sobotu na Búranskej desiatke zvíťazil v celkovom poradí v čase 34:14 min (10 km). Jano vyzeral v piatkovej rozcvičke celkom dobre, hoci mal za sebou náročný tréningový týždeň. Jednoznačne chcel odčiniť zlyhanie z pretekov na 10 kilometrov v Mikulčiciach (34:44 min). Tempo pretekov začal udávať Mahovský, za ním sa postupne zoradili Jano, Pukl a Petrov.

Až po métu tri kilometre sa nič závratné nedialo a bežci bežali na môj vkus až príliš pomaly. Prvý kilometer bol za 3:06 min, druhý takmer rovnaký, keďže medzičas na dvojke bol 6:13. Franta Mahovský videl, že ani Janovi, ani Rosťovi sa dopredu príliš nechce a tak bežal ako mu vyhovovalo. Po treťom kilometri už bolo tempo výrazne voľné (9:23 min) a bolo zrejmé, že ak Jano trochu nepridá, na čas okolo 15:50 min môže zabudnúť. Mahovský sa nemal príliš k zrýchľovaniu a tak vzal situáciu do rúk Jano. Na jeho čiastočné zrýchlenie reagoval Pukl, ktorý bežal vo veľkej pohode. Mahovský klesol na tretiu priečku a Petrov už výrazne zaostával. Jano sa v čele pretekov ocitol len pár sekúnd, čoskoro ho vystriedal Pukl. Ten zrýchlil tempo a bolo otázne, či sa ostatní udržia. Janov prejav už vyzeral po štvrtom kilometri unavene. Akákoľvek uvoľnenosť sa vytratila z jeho bežeckého kroku a vystriedala ju strnulosť. Posledný kilometer si Jano budoval náskok pred Mahovským, ale zato strácal na Pukla. Ten po zvonení do posledného kola našiel v sebe sily na záverečný špurt a už pár sto metrov pred cieľom rozhodol o svojom víťazstve. Jano dobiehal druhý, ale ledva mu to stačilo na pokorenie hranice 16 minút (15:58). V cieli vravel, že cítil únavu a musí ešte potrénovať. Čaká nás všetkých ešte veľa práce.

Výsledky. Muži (5000 m): 1. Pukl (VSK UNI Brno) 15:49,6 min, 2. MATÚŠ (Junior Holíč) 15:58,3 min, 3. Mahovský (MS Brno) 16:09,2 min, 4. Petrov (Bulharsko) 16:52,6 min.

V sobotu 5. mája sa MSBP presúva do Plaveckého Štvrtka na Mravenčiarsku míľu.

Jakub Valachovič, foto: TK AC

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

gratulácia

(handl, 2. 5. 2012 21:38)

Chcem len Tiborovi a Leovi zagratulovať. A ak im to pôjde takto ďalej, tak budem rád, že budeme mať v našom klube kvalitných mladých vytrvalcov, pretože tých je na Slovensku ako šafránu.