Jdi na obsah Jdi na menu

V Gbeloch víťazstvo Valachoviča vo vyrovnanom osobnom rekorde

21. 9. 2014

 

V Gbeloch rekordný počet našich členov a tri víťazstvá

 

Gbely (19. 9. 2014). Oslavujeme tretí rok Malackej bežeckej ekipy. Oficiálne sme vznikli 18. septembra, tradične však tento sviatok slávime v Dolných Bojanoviciach, keďže pred tromi rokmi bolo osemnásteho práve v nedeľu. Aj teraz sa do Dolných Bojanovíc chystáme, ale tradícia velí zúčastniť sa aj Medlenovho chodníka v Gbeloch. Tieto preteky sú zase tradične v piatok a tak sa akosi celý tento víkend budeme držať tých tradícií. Slovom, dnes v Gbeloch naša ekipa nastúpila s počtom osem pretekárov, čo sa už dlho nestalo.

Medlen 2011

 

 

Nádherné počasie nás dnes sprevádzalo celý deň. Skvelý dojem kazil azda vietor, ktorý trochu potrápil rozhodcovský servis BK Hodonín pri inštalácii veľkého nafukovacieho oblúka. Stále však lepšie, ako keby mali zmoknúť, hoc tento rok by to bolo už po osemnásty krát. Riaditeľ Moravsko-slovenského bežeckého pohára Pavel Bíla si robí po tejto stránke podrobné štatistiky.

 

Domáci Gbelskí strýci si na organizácii svojich pretekov dávajú patrične záležať. Do Gbiel chodíme radi, dokonca aj naša členkaGabika Janíková, ktorá v poslednom období preferuje horské a krosové behy, zavítala na svoju obľúbenú akciu. Ono – Beh Medlenovým chodníkom je vlastne spolovice kros, takže až tak nevybočila zo svojich zvyklostí.

Okrem Gabiky sa do MSBP vrátil Jakub Valachovič, ktorému sa úspešne skončila sezóna na dráhe. Dosiahol tam toho dosť, nuž teraz je na rade potrénovať na jesenné majstrovstvá Slovenska v krose a už sa pozerať na budúcu sezónu. Jeseň prináša množstvo bežeckých pretekov, ktoré možno úspešne implementovať do tréningového programu a ešte je to aj zábava. V Gbeloch naposledy vyhral v roku 2011 a utvoril aj traťové maximum 32:50 min. O rok nato bol druhý.

Jakub, win medlen 1

 

 

 

Medlenov chodníček si nenechal pravda ujsť ani Milan Haba, ktorý tu v Gbeloch tiež veľmi rád beháva. My sme oceňovali konečne po dlhokáááááánskom čase účasť Jána Matúša, v roku 2012 nášho elitného člena. Prednedávnom úspešne zvládol štátne skúšky na lekárskej fakulte a už je z neho doktor. Jeho tréningy však boli minimálne na druhej koľaji a tak, hoc sú Gbely jeho srdcovka, bolo by prekvapením, ak by zopakoval svoj vlaňajší a predvlaňajší triumf.

Jano, Medlen win

 

Na hlavnej trati sa predstavil aj náš ďalší človek do partie, ktorému musíme spraviť nejaký ľúbezný profil v sekcii Náš team.David Záhončík je syn svojho otca /čo by bolo vcelku pochopiteľné/, bývalého skvelého chodca, slovenského reprezentanta, účastníka olympijských hier v Barcelone 1992 a jedného z najslávnejších občanov Borského Mikuláša Jána Záhončíka. Vytrvalosť má po ňom vrodenú, navyše má vysokú postavu a tým pádom má teraz problémy s efektívnym behom a je na začiatku svojej bežeckej anabázy. Je na nás, aby sme ho vycepovali a naučili bežeckej technike. Potom prídu aj lepšie výsledky.

IMG_2600

 

No a pravda – na štarte nemohla chýbať naša žiacka družina. V prípade Jakuba Kopiara a Zdeňka Švejdu platí označenie žiaci do konca kalendárneho roka, od 1. januára sú vzhľadom na svoj ročník 1999 dorastenci. V škole však akurát načali deviatu triedu /čiže im ľudovo povedané vychádzajú zlé roky/, no minimálne v školských súťažiach to predstavuje výhodu, keďže môžu reprezentovať svoje školy v atletike v budúcej sezóne na okresných, prípadne na krajských a celoslovenských súťažiach. V Moravsko-slovenskom bežeckom pohári dokončujú svoju žiacku púť a o rok už bude pre nich slovenská súťaž Záhorácky detský bežecký pohár neaktuálna. Ako ten čas letí…

IMG_4240

Preto je treba sa na posledných pretekoch v ZDBP v Gbeloch a Senici (Malacky nerátame, v tom čase budú chlapci na MSR v krose) rozlúčiť čo najlepšími výsledkami. Ak by to bolo tak, ako v Gbeloch, vôbec by sme nenadávali. Pripomeňme, že Zdeněk Švejda neohrozene vedie tabuľku starších žiakov v ZDBP, tento rok ho nik neporazil. Postupne triumfoval na pretekoch svojej kategórie v Hlbokom, Šaštíne, Jablonici, Plaveckom Štvrtku, Borskom Sv. Jure, Plaveckom Mikuláši a Radošovciach. So ziskom 350 bodov si mohol dovoliť vynechať preteky v Smrdákoch, keďže súťažil vtedy na dráhe, aby teraz bojoval o ďalší plný bodový zisk. Jakub Kopiar je priebežne druhý v tabuľke, obvykle ho vídať na druhom mieste za Zdenkom. Sme radi, že naši dvaja členovia hrajú prvé husle v ZDBP a verili sme, že to tak bude aj teraz.

 

V Gbeloch bežia žiaci 800 metrov, beží sa po dlhokánskej Ulici Československej armády, ktorá v smere od štartu je z kopca, po otočke pre zmenu do kopca. Podobný charakter mali aj ostatné detské bežecké súťaže na 200, 400 a 600 metrov. Očakávali sme akosi mimochodom, že ono klesanie po štarte dá niektorým chlapcom „krídla“ a rozbehnú svoje preteky v pekelnom tempe. Na naše prekvapenie sa vyštartovalo v rozumne. Chlapci vedeli, že preteky sa rozhodnú na druhej štvorstovke, keď sa pobeží do kopca. Tam sa ukáže, kto trénoval. Ich súperi zvolili rovnakú techniku a možno aj vedeli, že Zdeněk a Kubo sú favoriti a tak sa rozhodli, že sa s nimi budú držať. Tým pádom by však našim chlapcom nemalo nič stáť v ceste.

Po otočke do toho Zdeněk začal „búšiť“, Kubo Kopiar tiež natiahol krok a v mihu sa pole trhalo. Čoskoro naši chalani mali pred zvyškom ostatných spoľahlivý náskok a už išlo len o to, kto vyhrá. Zdeněk si v závere strážil svoje prvé miesto, Kubo na posledných sto metroch ešte skúsil pridať, ale vyzeralo to, že je spokojný aj so striebornou medailou. V rozcvičke vyzeral unavene, čo by bolo logické, keď uplynulý týždeň nabehol na objemovú časť prípravy. Z tohto pohľadu sme boli s výsledkom spokojní. Zdeněk dosiahol čas 2:25 a zapísal si ďalších 50 bodov do tabuľky, Kubo mal 2:27 a zisk 49 bodov. Obaja sú v rovnakom poradí aj v tabuľke.

IMG_4273

V behu mladších žiakov sme nemali veľké oči. Na štarte sa vedľa seba postavili dvaja skoro rovnako vysokí chlapci Marek Havlík a Daniel Borovský, ktorí musia aj bez väčších tréningových dávok fyzicky nižších chlapcov poraziť. My sme mali pod štartovým oblúkom Tomáša Kadlica, nášho najmenšieho člena a druhého najmladšieho /roč. 2002/. Tomi sa mal pokúsiť zabojovať najmä na druhej polovici trate a v súvislosti s jeho rýchlymi členkami sme čakali opäť klasický svižný záver. Stalo sa – vyhral Havlík, druhý dobehol o päť sekúnd späť Borovský. Tomi potom neúspešne stíhal ďalšiu dvojicu súperov a napokon dobehol piaty, ale prvý medzi chlapcami s ročníkom 2002. Aj jeho finiš v závere bol pekný a čas 2:09 min nie je na zahodenie. Tomi je hlavne šprintér a vytrvalosť mu toľko nesedí.

IMG_4078

Na rovnakej trati štartovala aj Zuzana Švejdová v kategórii mladších žiačok. Proti sebe mala trio svojich najväčších vyzývateliek v ZDBP /ak nerátame občasné návštevy hodonínskych bežkýň na záhoráckych pretekoch/, chodkyňu z B. Mikuláša Silviu Cintulovú, Silviu Morávkovú z AC Malacky a Sabínu Ondrášovú z AK Junior Holíč. Mohlo sa stať všeličo, Zuzka mala každopádne udržať kontakt s prvými v prípade razantného nástupu na prvej polovici trate vedúcej z kopca. Po obrátke už sme nepochybovali, že jej bežecké schopnosti prevážia pred súperkami. Zuzanka bežala presne tak, ako mala a hoci do cieľa dobiehala unavená z nepríjemného stúpania, kontrolovala si náskok pred Silviou Cintulovou. Tá sa mohla v závere ešte pokúsiť o trhák, ale nechcela sa vraj veľmi vysilovať, keďže v sobotu mala skoro ráno cestovať s družstvom AK Bojničky na žiacky slovenský šampionát družstiev do Košíc. Zuzka zaznamenala čas 2:01 min, dve sekundy za ňou bola Cintulová, tretia časom 2:07 Silvia Morávková. Naša najmladšia členka vedie ďalšiu úspešnú bitku na bežeckom poli, v ZDBP je stále prvá s ďalším plným bodovým ziskom.

IMG_3872

 

 

Po hodinke sa na štart postavili muži a ženy. Trať v Gbeloch vedie sprvu obcou a neskôr asfaltovou cestou do miestnej časti Farské. Z tejto asfaltky sa párkrát odbočí so lesného porastu a to je paráda. Bežci sa hrnú kľukatými lesnými chodníčkami, občas vybehnú na čistinu a hneď sú zase v lese.

IMG_2606

Jakub Valachovič sa odpútal od svojho kolegu z ekipy Jána Matúša po tristo metroch a čoskoro si vybudoval luxusný náskok. Udržiaval si veľmi slušné tempo a medzičas na piatich kilometroch bol rýchly – 15:49 min. Potom prišlo stúpanie na obávaný kopec, z ktorého sa bežci dostávajú späť do obce. Ten stojí najviac síl, no Jakub sa aj po ňom stále držal vo veľmi solídnom tempe. Sily mu začali odchádzať asi tri kilometre pred cieľom, keď sa beží v kľukatých uličkách hore dole. Škoda, lebo celý čas bežal na rekord. V záverečných štyristo metroch sa mohol pokúsiť ešte zrýchliť, aby bol z toho nový traťový rekord, no Jakub ho časom 32:50 min iba vyrovnal. Je to svojím spôsobom umenie bežať dva razy na desiatke rovnaký čas, ale asi tu hrala rolu najmä laxnosť. Jakub vravel, že si myslel, že čas bol dosiaľ 32:52, ale to ho neospravedlňuje, už len pre organizátorov sa mal pokúsiť v závere vystupňovať tempo, aby z traťového rekordu odkrojil aspoň dve tri sekundy. Tiež sa ukázalo, že vytrvalostné schopnosti nášho bežca sú po dráhovej sezóne nedostatočné, keďže dosiaľ boli ťažiskom jeho záujmu tempové úseky na úrovni troch – piatich kilometrov. Na to je jesenná príprava, aby sa nabehal objem a zlepšila sa aeróbna vytrvalosť.

IMG_2609

Každopádne bežať na úrovni traťového rekordu nemožno považovať za neúspech a tak si Jakub Valachovič zaslúži uznanie. To patrí aj Jánovi Matúšovi, ktorý má na svojom konte veľké tréningové manko a v piatok sa to ukázalo. Jeho čas 35:03 min je bezpochyby slabý a neukazuje Janove reálne schopnosti v prípade systematického tréningu. Porazil ho aj myjavský triatlonistaViliam Dinžík, ktorý dosiahol čas 34:54 min. Jano pochádza z Gbiel a na svojej domácej trati uplynulé dva roky vyhral. Teraz musel prijať fakt, že ho porazili trénovanejší súperi, na druhú stranu sme považovali za úspech, že náš bežec sa umiestnil na stupňoch po boku Jakuba. Konečne sme mali v hlavnej mužskej kategórii dvojnásobné zastúpenie na pódiu.

IMG_2611

Pochvala patrí isto Davidovi Záhončíkovi, ktorý na ťažkej trati /kopec a chvíľami zlý protivietor/ bežal najrýchlejšie na desať kilometrov v živote – 39:00 min. Sú to postupné začiatky a David musí ešte spraviť kus roboty, aby vylepšil svoje časy. V hlavnej kategórii sa umiestnil na 12. mieste, celkovo bol šestnásty. Uňho je zaujímavé, že absolvoval všetky kolá MSBP a táto poctivá účasť ho dostala na prvé miesto v celkovom poradí pohára mužov. Tým pádom vedie aj slovenskú bodovačku Grand Prix Záhoria a gbelských 555 bodov k dobru mu len upevní pozíciu lídra.

 

Skvele bežala Gabriela Janíková (na fotografii sa rozcvičuje), ako jedna z mála žien sa postavila na trať dlhú desať kilometrov a nie na ženskú bodovanú šestku. Gabika má rada celú „medlenovskú“ desiatku a v MSBP má len pramálo bodov na konte, keďže vyhľadáva väčšinou iné preteky. Tak v Gbeloch bežala spolu s mužmi a nijako zvlášť ju netrápilo, že si nezapíše k svojmu menu ani jeden bod. Nás aj ju isto viac zaujal čas 49:00 min, ktorý v prípade našej veteránky vždy znamená kvalitnú desiatku. Celkovo sa umiestnila na 63. mieste medzi mužmi.

IMG_2598

A slová chvály treba vysloviť aj pre Milana Habu, nášho najvyššieho člena a účastníka kategórie mužov nad 40 rokov. Aj keď behá bez hodiniek a na pocity, formu isto má, keďže je rozdiel bežať desiatku za 45 a za 43 min. V Gbeloch dobehol v čase 43:05 na 14. mieste vo svojej kategórii.

 

No a to je z Gbiel všetko. Teraz nás čaká voľná sobota a potom nedeľňajšia oslava ekipáckych narodenín v Dolných Bojanoviciach pri burčiaku. Rysuje sa nám zaujímavá jeseň.

 

/ekipa/

 

 

Publikované v Preteky | Leave a comment

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář