Aj keď v našom oddieli šarapatila chrípka a nie všetci pretekári sú po športovej stránke vo forme, predsa len sme sa zúčastnili medzinárodného mítingu v bratislavskej hale Elán až na Ďuricovú s našim najlepším, čo v klube máme. Mnohí sa nás pýtali prečo, keď nie sú v optimálnej forme. Z jednoduchého dôvodu! Povedzte mi, kde už máme pretekať ak nie doma, keď ešte k tomu príde medzinárodná konkurencia celkom slušnej úrovne! Otázka by mala byť položená slovenským atlétom, ktorí sa pretekov nezúčastnili. Kde sú? Alebo toto je všetko čo máme? Potom je to bieda a kompetentní by sa nad tým mali zamyslieť! My sme však spokoní. Radosť nám spravil Jano Beňa, ktorý po dobrom taktickom výkone v behu na 800m dosiahol čas 1.57,22min. čím potvrdil medzinárodný limit na majstrovstvá sveta 17- ročných a pri stúpajúcej forme by tam nemusel ísť iba  na skusy, ale mohol by pomýšľať i na celkom slušné umiestnenie. Jeho tréningová partnerka Aneta Hollá dosiahla v behu na 800m tiež veľmi dobrý čas, ktorý po ročnej stagnácii naznačuje, že by sa opäť mohla dostať do formy, na ktorú sme boli u nej zvyknutí. Naše dve najväčšie želizka v ohni, Barbora Šimková a Sandra Štuková  síce neoslnili, ale ani nesklamali. Zo Sloveniek boli vo svojich disciplínach najlepšie. Míting to bol celkom slušný, až na niekoľko nedostatkov, ktoré pokazili celkový dojem. A to hlavne ozvučenie. Hlásateľa nebolo takmer vôbec rozumieť, takže ten, kto sa v atletike nie celkom orientoval, nemohol mať s toho nič. Niektorí moji známi, bývalí atléti, ktorí už roky nepretekajú, nevedeli čo sa deje a  v polovici odchádzali. Dramaturgia tiež pokulhávala, chýbala gradácia. To všetko tam mohlo byť, ale bohužiaľ nebolo.  Naozaj mi v nedeľu pripomínala atletika Popolušku, ktorej chýbal princ, ktorý by odokryl jej krásu. My fajnšmekri sme si ju síce vychutnali, ale bolo by dobré, keby sa u nás atletika nerobila len pre fajnšmekrov. Sestry Veldákové, či trojskok Jara Dobrovodského bolo to, na čo sa už dalo pozerať.I šprintéri čiernej pleti nám ukázali krásu šprintu. Vidieť na vlastné oči rútiť sa do cieľa obrovskou rýchlosťou  chlapov ako hory, je zážitok nie len pre fanúšika atletiky. Toto všetko mohlo vyniknúť a bol by to na naše pomery míting ako lusk. I tak si zaslúži pán Ozorák pochvalu za zorganizovanie takéhoto mítingu!  Ak by sme mali takýchto fanatikov v atletike viacej, verím, že by sa slovenská atletika nemohla dostať tam, kde je teraz.

 Barbora Šimková letí v piatok na míting do nórskeho Bergenu. takže aj Malacky budú mať cez víkend zastúpenie v európskej atletike a ako to vyzeralo tam, nám po prílete rozpovie sama.

Takže o týždeň sa vám ozveme po nórsky. Kto by náhodou nórščinu neovládal, tu je prvá lekcia.

O týždeň dovidenia  -  Luksn so druemi se vala kil suprise i Malacky frm laksasil il Bergen druksala sin Norvige

                  Albertsil Sulsofiansun