Tak  a tartan je realitou i v Malackách. Ešte domaľovať čiary a môžeme trénovať. K tomu sa však ešte neraz dostaneme. Kolotoč pretekov sa rozkrútil naplno a i my sme sa zúčastnili prvých a to v Přerove. Pýtate sa asi, či sa nám chcelo ísť 1.mája tak ďaleko. Nuž, čo máme robiť, ak chceme pretekať. Kolotoč sa síce rozbehol, ale nie v našom kraji. Bratislava nám zatiaľ ešte ani nedodala termínovku, nehovoriac o nejakých pretekoch.  Tak sme sa vybrali tam, kde je to najbližšie. A urobili sme dobre. Aspoň tak ma o tom presviedčali tréneri.

     Vo štvrtok sa koná na futbalovom štadióne v Zámockom parku 36. ročník Behu oslobodenia a 2. ročník Pohára Centra voľného času. Je povinnosťou našich atlétov sa týchto pretekov zúčastniť, pretože sme spoluorganizátormi a určite je to dobrá propagácia atletiky v našom meste. Zároveň Vás všetkých neatlétov,  ale  aj pasívnych atlétov srdečne pozývame, a to nielen aby ste prišli v roli divákov, ale aj ako aktívni pretekári.  Vekové kategórie sú tak obsiahle, že si každý nájde tú svoju. Chce to len sa trocha premôcť a uvidíte, že to nie je až také hrozné. A kto by si netrúfol na vlastných nohách, nech si zoberie bicykel a po našom behu majú cyklisti svoje preteky.Tak si to môže vyskúšať, či mu to ešte šľape

      Ešte k tomu tartanu. Chystáme sa ho slávnostne otvoriť, ale ako, to sa nechajte prekvapiť. A kedy – to sa nechajte prekvapiť. A ak by ste chceli vedieť, kto príde na slávnostné otvorenie – to je prekvapenie.

     Dozvedel som sa, že budeme mať elektrickú časomieru. Najprv sme rozmýšľali o takej poriadnej. Tak sme si zavolali odborníka a ten nám oznámil, že iba kamera bez príslušenstva stojí 400 000 Sk. Tak to bude musieť ísť zo začiatku bez kamery. Veď vlastne máme klubovú kameru a niekto  by ju mal mať na starosti. Tak nájdeme toho niekoho a ušetríme 400 000. Dôležité je, aby to meralo.

     Pred pár dňami nás prišiel navštíviť prvý atlét AC Malacky Rado Hýrešš. Žije v Prahe aj so ženou a dvomi deťmi, tak sa u nás tak často neukazuje. Dokonca sme ho ukecali, aby si zabehol jednu 50-ku. Bez rozcvičky v rifliach a v Beňových tretrách si to rozdal s Rúžim a na to, že sa šesť rokov nepohol, prehral o prsia. Čas 6,03s nie je na zahodenie. Síce dva dni asi nechodil a bol rád, že to v zdraví prežil , ale vo tom to je. My prihliadajúci sme si neboli istí, či sú naši šprintéri tak slabí alebo Rado je tak dobrý, ale preteky v Přerove dali za pravdu tým, ktorí tvrdili, že ten Rado nemôže byť až tak dobrý.  Rado bol však príjemne prekvapený, v akých podmienkach naši atléti teraz trénujú. Keď to porovnal s jeho začiatkami, tak hovoril, že to ani porovnateľné nie je. A predstavte si, že i v tých podmienkach bol majster Slovenska, slovenský reprezentant a dokonca sa dal neskôr na boby a bol vo štvorboboch na olympiáde. Uvidíme, či naši šprintéri spravia aspoň takú kariéru v dnešných podmienkach.

Tak hor sa do trénovania, nech tomu Radovi vytrieme zrak.

                       Albert Sofian