Halová sezóna je v plnom prúde a naši atléti v plnej permanencii. Sandra Štuková letela do Írska, hneď odtiaľ do Bratislavy na Elán míting a v sobotu už pretekala na mítingu v Budapešti. Tréner Filip mi potvrdil, že Sandra sa na halu špeciálne nepripravuje a berie ju len ako spestrenie počas prípravného obdobia. Pre ňu budú dôležité majstrovstvá Európy juniorov, ktoré sa budú konať v júli v poľskom Bidgošti. Že má tréner Filip pravdu, dokazuje Sandra svojimi výsledkami, na ktoré si u nej nejako nevieme zvyknúť. Kritika lieta z každej strany, ale na to si treba asi vo vrcholovom športe  zvyknúť. Ak sú výsledky, nosia Vás na ramenách,  no ak nie - udupú pod zem. Najlepšou odpoveďou by bolo kvalitné leto. A že tréner a zverenkyňa nenechávajú nič na náhode, svedčí i to, že sa chystajú na trojtýždňový pobyt na Kanárske ostrovy. Radosť nám robí naša mlaď, ktorá ,zdá sa, bude dôstojným nástupcom staršej generácie. Niežeby už oni končili, ale  najvyššie ciele,ktoré si tréneri vytýčili, sa zdajú nereálne. Pozor! To je môj názor novinára a tréneri a pretekári s tým samozrejme nemusia súhlasiť. Uvedomovať si svoje hranice a nepodliehať sebaklamu je v športe asi najťažšie. Keď vyhrávate majstrovstvá Slovenska od žiakov cez dorast, juniorov a dospelých, vtedy je asi ťažko prijať niečo také, že na viac nemám. A ani by som to nikomu neradil. Keď človek verí sám sebe, tak dokáže všetko. Aj zázrak. Ja osobne síce na zázraky neverím, ale čo už so starým skeptikom.  Máme tu ale mladých, ktorí začíajú vyhrávať a vidia sa už na olympiáde o pár rokov. Čo s nimi? Je vôbec šanca, aby sa tam raz dostali a naplnili svoj sen i v podmienkach aké na Slovensku vládnu? A tu sa starý skeptik mení na optimistu a tvrdím - áno, skúšajte a verte. Aj ja v to verím už odkedy vzniklo AC. Len to trvá trocha dlhšie, ako som si pôvodne myslel. Nikto nie je neomylný. Verím Sandre a ak jej to nevýjde, verím, že to bude Claudia, Monika, Veronika alebo niekto ďalší. To by v tom bol čert, aby to raz nevyšlo. A keď už aj niekto z AC bude na tej olympiáde, pri trocha šťastia by mohol chytiť finále. A od finále je iba krôčik k medaile. A keď už cieľujete, treba to vedieť a ste prví. A hneď bude mať AC olympijskeho víťaza. Teoreticky je to jednoduché. Len prax nám zatiaľ pokulháva. Ale Sandrine tretie miesto na majstrovstvách sveta i keď iba 17-ročných dokazuje, že nič nie je nemožné.

Tak hurá do toho a zlomte väz!

                      Váš Albert Sofian