Máme za sebou prvý predĺžený atletický víkend, do ktorého sme sa zapojili i my v takmer kompletnom zložení. Človek sa vždy teší, keď sa skončí prípravné obdobie a začne atletický kolotoč. A keď to príde, tak je toho tak veľa, že jeden nevie, kam skočiť. Poďme teda pekne po poriadku od najmladších. Na Lafranconi prebehlo prvé kolo ligy mladších žiakov. Minulý rok sme túto súťaž vyhrali. I tento rok sme prišli v plnej sile a bolo to i vidieť. Okrem vrhu guľou, ktorú sme neobsadili, sme vyhrali, čo sa dalo. Chcel som napísať, že tento rok máme v športových triedach veľmi silnú generáciu ročníkov 5, 6 a 7, ale -  kedy sme nemali. Dôležité je chodiť s nimi na preteky, aby ich to bavilo čo možno najdlhšie. Ku kompletným výsledkom sme sa ešte nedopátrali a to je už týždeň po pretekoch! To je ako keby ste hrali basketbal, skóre síce rozhodcovia budú počítať, ale vy sa až po týždni dozviete, že ste vyhrali 87:65. Hurá! Vo futbale to je ľahšie. Priemerne inteligentný futbalista si môže výsledok 2:1 relatívne ľahko zapamätať i bez toho, aby mu ho na konci stretnutia oznámili. To však nie je prípad atletiky.       

Dorastenky sa predstavili v družstve Brna, kde hosťujú, na prvom kole juniorskej ligy. Česi sa pokúšajú o reorganizáciu svojich súťaží a mne sa zdá, že celkom oprávnene. Pretože tie nekonečne trvajúce preteky, sú svojim spôsobom ubíjajúce. Ráno sme vstávali okolo piatej, o desiatej sme bolo vo Vítkoviciach, pretekalo sa takmer do šiestej a domov sme prišli o desiatej. Potom nemáte na atletiku dva dni ani pomyslenie. Keď ale hovoríme A, treba povedať i B. Stále je to lepšie, ako pretekať na Slovensku bez kvalitných súperov. I v Čechách síce úroveň mládežníckej atletiky upadá, ale proti Slovensku je to neporovnateľne lepšie.

A teraz k dospelým. Jakub Valachovič vyhral v nedeľu desiatku v Rohatci vo veľmi kvalitnom čase. Jakub tento rok potrénoval o trocha viac a zrazu sa z neho stáva jeden z najlepších slovenských vytrvalcov. To však nie je veľký  problém, pretože pojem slovenský vytrvalec sa zo slovenčiny pomaly ale iste vytráca. Inak je to nepochopiteľné, že napriek tomu, že máme na Slovensku veľké množstvo profesionálnych atletických trénerov, máme tak málo dobrých atlétov a takmer žiadnych vytrvalcov. Stačí si každý deň trocha pobehať a o pár rokov by t bolo kopec nových Valachovičov. Možno som teraz prezradil Jakubove tajomstvo, ale isto mi to odpustí. Tak to poviem ešte raz na plnú hubu. Vytrvalec musí hlavne behať. Pokiaľ možno každý deň. Pokiaľ sa Vám zdá moja rada smiešna, tak vedzte, že to tak nie je. Pretože keby to tréneri vytrvalcov vedeli, tak by s nimi behali a s vytrvalcami by sa roztrhlo vrece. Tréneri vytrvalcov ale asi na našu stránku nechodia, tak sa Jakub nemusí báť, že sa mu v ďalších rokoch objaví nejaká kvalitná konkurencia,

Alexandra Štuková a Jano Beňa si vybrali svoj premiérový štart v Olomouci na reorganizovanej českej lige. Tréner Petr Filip si míting pochvaľoval a hlavne Sandra sa na začiatok sezóny predstavila v dobrej forme. Postup na majstrovstvá Európy do 23 rokov by jej nemal ujsť. Otázne je, či bude útočiť na vstupný alebo ostrý limit. Ja osobne mám pocit, že naši atléti, ktorí majú šancu zaútočiť na limit na majstrovstvá sveta do 17 rokov, alebo majstrovstvá Európy do 23 rokov budú skôr bojovať o vstupné limity. Čo by za to iné kluby dali, aby mali takých pretekárov. My sme síce hrdí, že dosahujeme takéto výsledky, ale dúfam, že je to iba začiatok cesty. A ako hovorí staré príslovie, začiatok je vždy ťažký.