Počasie V La Sante sa dostáva do normálu. Dnes /piatok/ je slnečno a pomerne teplo. Aj vietor sa ustálil, takže tréningy budú bez nejakého obmedzenia, ak nepočítam únavu, ktorá sa stupňuje. Včera sme si zahrali volejbal. Skokani proti vrhačom. Vrhači na čele so Špotákovou a Železným nám boli zdatnými súpermi a očakávali víťazstvo. My sme sa však nedali zahanbiť a využili sme odrazové schopnosti Bábu a Kudličku na víťazstvo. Ja som s Mišom Pogánym volejbal dlhé roky hrával, takže by sme prehru považovali za potupu. Večer sme sedeli v bare a Jakub v skupine atlétov spoznal slávneho šprintéra Liforda Christieho. Tak sme sa spýtali Honzu Železného, či ho pozná. Ten naňho zamával a Christie bol hneď pri našom stole. Boli sme svedkami milého stretnutia dvoch olympijských víťazov z Barcelony 1992.

Pri jednom z tréningov som si všimol atlétku, ktorá vybehávala skoro hodinu schody v rýchlom tempe. Jakub mi povedal, že to je Lena Malkusová, nemecká diaľkárka, s ktorou sme strávili tri týždne v Singapure. Ja som tam bol v tedy s Claudiou Hladíkovou na OH mládeže a Lena zvíťazila výkonom okolo 640cm. Dnes už má skočené 680cm a patrí medzi svetové diaľkárky. V La Sante sa to hemží výbornými atlétmi a dúfam, že o pár rokov budú na tréningoch spoznávať aj Elišku a Moniku a budú sa chcieť s nimi fotografovať tak, ako to zažíva Honza Železný na každom kroku.

V. Handl