Jdi na obsah Jdi na menu

Sústredenie v Nyiregyháze /Maďarsko/

28. 4. 2012

 

 
     Tak sme absolvovali reprezentačné sústredenie v maďarskej Nyiregyháze. Baňovičová, Chvílová, Hruščová, Drozda a tréner Handl.  Sedem hodín cesty dalo zabrať, ale sústredenie bolo vydarené a odtrénovali sme to, čo sme si zaumienili. Bývali sme v kúpeľnom mestečku kúsok od Nyiregyházy, takže po večeroch nám kúpeľ v termálnej vode padol vhod. Mali sme k dispozícii i perfektne vybavený atletický štadión, posilňovňu a saunu, takže sme mohli byť spokojní. Moja skupina bola na štadióne síce len raz, pretože sme bývali v krásnom prostredí a tréningy sme absolvovali v miestnom parku, lese, či na chodníkoch okolo jazier. Bývali sme v susedstve ZOO, ktorá vraj patrí k najkrajším v Európe. Išli sme sa o tom presvedčiť a fakt to bol zážitok. V pavilóne opíc som sa utvrdil v tom, že toto budú určite naši predkovia. Tá podoba a pohyby nemôžu nechať nikoho na pochybách, kde sú naše korene. Za pravdu mi dali i niektorí športovci na ubytovni, keď v jeden večer tak verne napodobnili tieto zvieratá, že to bolo až neuveriteľné. Možno v tomto prípade urážam tieto milé zvieratká, ktoré si toto prirovnanie fakt nezaslúžia. Práve tak, ako si niektorí „športovci“ nezaslúžia chodiť na reprezentačné sústredenia.  Nielen v Nyiregyháze, ale i na iných repre sústredeniach sa nesprávajú niektorí športovci tak, ako by si človek pod pojmom reprezentant predstavoval. A štát im tieto výlety s radosťou prepláca. Ale to nie je môj problém. Keď si to tak bohatá krajina môže dovoliť, tak je to v poriadku. Ja som rád, že i nám sa občas ujde z  toho koláča, ktorý je pomerne veľký na tie výkony, ktoré mladí atléti predvádzajú. Viem si predstaviť, že by sa tento balík prerozdelil medzi menší počet športovcov, aby sa tým dobrým mohla poskytnúť čo najlepšia starostlivosť. Ale to je iba môj názor, ktorý nemusí byť správny. Že vraj čím viac reprezentantov, tým viacej pribudne od štátu peňazí. Pripomína mi to výrok herca Satinského z jednej scénky: „Kto ešte nebol ministrom, nech sa prihlási u súdruha Žinčicu.“                                     
V tom istom čase prebiehalo desaťdňové sústredenie českej juniorskej reprezentácie v neďalekom Debrecéne. 60 mladých atlétov s masérom, každodennou regeneráciou v miestnych kúpeľoch a samozrejme i preplateným cestovným. Toto všetko na našom sústredení žiaľ chýbalo. Nuž asi porovnávam neporovnateľné.
 Ale to všetko zapadne do zabudnutia nástupom hlavnej sezóny. A tá je už tu! Počasie sa umúdrilo a môžeme začať pretekať. Míting za mítingom sa bude na nás valiť, tréningy ustúpia do pozadia a ďalšie mesiace nás budú fascinovať časy, výkony, medaile a body. A to je to, na čo by sa mali atléti tešiť najviac. Ja sa už teším a sezóna s prívlastkom olympijská bude stáť určite za to.
                                                                     Vladimír Handl

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář