Sústredenie na Kanárskych ostrovoch

23. 12. 2012

Dva teplé týždne na Lanzarote v športovom centre La Santa nám ubehli ako voda a rovnými nohami sme vhupli do mrazivých dní. Absolvovať prípravu v decembri v teple je pre každého atléta tým najlepším darčekom k Vianociam. My sme si vybrali športové centrum La Santa, pretože nám ho doporučil tréner Michal Pogány, ktorý je tam ako doma a pravidelne tam s ním prichádzajú aj veľké skupiny českých atlétov. Bolo tomu tak aj teraz a my sme sa ocitli v spoločnosti atlétov, ktorých mená sú vo športovom svete pojmami, napríklad Špotáková, Železný, Bába. Na štadióne sa to hemžilo atlétmi aj iných národností, takže sme sa mohli hocičomu priučiť, čo je pre každého športovca i trénera na nezaplatenie. A keď k tomu prirátame vynikajúce atletické počasie, neuveriteľný športový komplex, kde si môžete vybrať takmer každý druh športu, tak už teraz uvažujeme o skorom návrate.

Cesta

Do Prahy vlakom, z Prahy lietadlom, let trval približne päť hodín. Ja sa lietania bojím, ale let tam aj späť bol príjemným zážitkom aj pre takého letobojka, ako som ja. Cesta späť sa nám z Prahy mierne skomplikovala a stala sa zážitkom, ktorý nás hneď vrátil do reality Československa. Prileteli sme do Prahy o 23.00 a posledný vlak do Bratislavy nám išiel o polnoci. Ak by sme sa dostali načas k batožine, tak by sme taxíkom bez problémov vlak stihli. Samozrejme, že batožinu vyložili 45 minút po prílete a vlak bol v ťahu. Ďalší išiel až o pol šiestej. Tak sa nám podarilo zviesť sa autami s brnenskými atlétmi do Brna. O pol tretej sme boli na brnenskej železničnej stanici, ktorá bola zatvorená. Trištvrte hodiny sme v mraze čakali na vak a dievčatá boli premrznuté ako nikdy. Vlak bol našou spásou a hoci bol natrieskaný tak, že sme sa doňho ledva dostali, predsa sme boli v teple a vidina domova nás hriala ešte viac. A keď sme vchádzali do Břeclavi, cítili sme sa ako doma. Tam sme sa dozvedeli, že vlak bude stáť tridsať minút. Trocha nás to vytočilo, ale čo už narobíte. Po hodine státia sme už riadne znervózneli. Zrazu sa vlak pohol, vyšli sme zo stanice a naše srdcia zaplesali. Vlak sa však zastavil, vrátil sa do stanice a takmer ďalšiu hodinu sme stáli. Vtedy sme považovali železničiarov za tých najväčších debilov na svete a blahorečil som lietadlá. Kultúra cestovania v Čechách a na Slovensku je ešte v plienkach a či sa to zmení, je vo hviezdach.

Ubytovanie a strava

Bývanie v športovom komplexe je veľmi pohodlné. Dvojky izby aj s kuchynkou, sprchou a záchodom, poskytujú športovcom všetko, čo potrebujú. V komplexe sú obchody, reštaurácie, takže sa môžete rozhodnúť, či si budete variť, alebo si stravu objednáte. Varenie vás vyjde podstatne lacnejšie a v pohode sa vtesnáte do ceny 10 euro na deň na osobu.

Ostrov Lanzarote

Ostrov je zaujímavý a ak máte požičané auto, môžete si pobyt spestriť výletmi na rôzne miesta, ktoré stoja za videnie. My sme ho precestovali spolovice a druhú polku sme si nechali nabudúce. Park Timanfaja, kde sú činné sopky a teplo doslova cítite pod nohami, stojí za návštevu. Len ten autobus, ktorým vás po parku vozia, jazdil po uzučkých cestičkách, po oboch stranách priepasti a žiadne zvodidlá, tak to bolo horšie ako lietadlo. Navštívili sme aj turistické letoviská, kde by nebolo od veci stráviť dovolenku, ale to by sa človek asi nedoplatil.

Počasie

Celé dva týždne okolo 25 stupňov, plus mínus tri stupne, slnečno, málokedy zamračené, vietor mierny, ale to vraj boli výnimočné dva týždne, väčšinou riadne fúka, ale pri atletike to nevadí, aspoň beháte s vetrom. More malo okolo 21 stupňov, krásne dvoj až trojmetrové vlny, raj pre surfárov. Ak ste dobrý plavec, nájdete medzi skalami miesta, kde môžete vojsť do vody a zaplávať si, ale je to nebezpečné. Ale dá sa. Tréner žrďkárov Bolek Patera s tým problémy nemal, my áno. Môžete samozrejme ísť na pláž a plávať tam, ale to je nuda.

Záver

Bolo super, ale takáto príprava nemá význam, ak sa pravidelne neopakuje v tých obdobiach, keď je u nás príprava kvôli počasiu komplikovaná. Chce to však peniaze a celé je to iba o tom. Ak ich zoženiete, môžete mať dobrých atlétov. Ak nie, tak si treba zvyknúť na to, že slovenská atletika sa dopredu tak skoro nepohne. Pozerám von oknom, sneží, mrzne a je najvyšší čas zobrať lopatu, odhrnúť sneh, obuť tretry a mastiť stopäťdesiatky. A vo tom to je.

Komentáře

Přehled komentářů

150-m na moste

(Rado_Hýrešš, 31. 12. 2012 8:47)

Ahojte.

My sme behávali 150-300 na moste Lafranconi,tak snáď sa to pohlo dobrým smerom.

Inak prajem všetko najlepšie a veľa úspechov v Novom roku 2013. Nech Vás zranenia netrápia a všetko ide podľa predstáv.
RH+

Odpovědět