Prvé veľké medzinárodné preteky pretavila do vytúženého postupu na mládežnícku olympiádu, ktorá sa bude konať 14. – 26. augusta v Singapure. Na európskej kvalifikácii v Moskve sa dostala medzi sedem diaľkarok zo starého kontinentu, ktoré budú vo východnej Ázii bojovať so zvyškom sveta. Malacká dorastenecká atlétka CLAUDIA HLADÍKOVÁ retrospektívne hodnotí svoj výkon na olympijskej kvalifikácii a teší sa na augustové olympijské hry.

Ako hodnotíte s odstupom času ruskú organizáciu pretekov?

Napriek tomu, že na Moskvu budem spomínať s radosťou, tak prácu organizátorov nehodnotím kladne.  Organizácia bola  plná zmätkov, nepresností a meškania. Z letiska sme cestovali do hotela tri hodiny a to vzdialenosť bola len niečo cez 15 kilometrov – všade tlačenica, chaos, autá jazdili i po chodníkoch. Samotný štadión bol asi najhorší, aký som kedy videla. Obvykle býva skokanský sektor situovaný vedľa cieľovej rovinky, kde preteky nekolidujú s inými súťažami.  Ten v Moskve bol umiestnený v ovále štadióna, takže keď prebiehali súťaže v oštepe alebo v guli, museli sme 40 minút trčať v zvolávacej miestnosti a čakať, kým atléti pred nami skončia svoje disciplíny. Za ten čas sme stihli statočne vytuhnúť.

 K tomu všetkému chýbal v Moskve váš tréner Vladimír Handl, ktorého Slovenský atletický zväz odmietol nominovať na preteky. Napriek tomu ste sa s týmto hendikepmi vyrovnali a postúpili ste na olympiádu.

To je pravda. Treba povedať, že reprezentačný tréner Róbert Piaček, ktorý mal v Moskve na starosti skoky, sa veľmi dobre postaral o mňa i o iných reprezentantov, dával nám potrebné rady. Ťažko však povedať, koľko by som skočila, ak by so mnou v Moskve bol aj tréner.

Skúste zhodnotiť svoj výkon v kvalifikácii.

Skvelé počasie, veľká forma a chuť do skákania. Bol z toho nový osobný rekord 584 cm a účasť vo finále. Na druhý deň to bolo horšie – pred finále sa spustil lejak a my sme čakali, kým to prehrmí. Ochladilo sa a to zdržovanie doliehalo na moju psychiku. Ale myslím, že som to zvládla.

Po tom, čo ste postúpili do užšieho finále, už ste vedeli, že postúpite na olympiádu minimálne zo siedmeho miesta, keďže medzi osmičkou najlepších figurovali dve Nemky a podľa pravidiel mohla postúpiť len jedna. Aké ste mali pocity počas tejto záverečnej časti skokanskej súťaže?

Absolútne skvelé! Celé finále som sa usmievala, tešila sa a vychutnávala si preteky. Ešte som v tejto pohode chcela skúsiť vylepšiť tých 584 cm z predošlého dňa, napokon som tento výkon len zopakovala. Pamätám si však na jeden pokus, ktorý bol isto najďalej zo všetkých, len mi, žiaľ, na doske namerali asi centimetrový prešľap.

Čo hovoríte na výkon víťazky Malkusovej z Nemecka – vo finále 644 cm...

Neuveriteľný výkon, o to viac, že na každý pokus mala veľmi pomalý rozbeh a ťažila najmä zo svojej sily. Bola minimálne o hlavu vyššia ako ja, obrovské stehná – silový typ.

Nemrzelo vás, že ste museli kvôli postupu do finále diaľky obetovať štart v behu na 100 m prekážok?

Trochu – mám túto disciplínu rovnako rada, ako diaľku. Tréneri mi však jednomyseľne poradili, aby som sa zamerala na dobre rozbehnutú diaľku a využila šancu postúpiť na olympiádu. Na prekážkach som ani nemala takú veľkú šancu postúpiť do Singapuru.

S kým zo slovenskej výpravy ste si najlepšie rozumeli?

Bývala som v jednej izbe s guliarkou Veronikou Kaňuchovou z Bardejova, ktorú poznám veľmi dobre z ostatných pretekov. Na takýchto akciách potrebujem mať pokoj a Veronika má podobný prístup, ako ja. Inak nálada vo výprave bola fajn, medzi atlétmi i trénermi.

Čo ste stihli vidieť počas prechádzky Moskvou?

Červené námestie – je pekné. Mali sme záujem aj o Lenina v mauzóleu, ale nestihli sme to. Inak v Moskve toho nie je veľa zaujímavého. Samý činžiak, všetko sivé, nezáživné.

Už ste hľadali Singapur na mape sveta?

Mám predstavu, kde sa približne nachádza, ale ešte som o ňom informácie nezisťovala. Viem však, že tam pôjdem na dva týždne, let do Hongkongu trvá 13 hodín a potom do Singapuru ďalšie tri. Hlavné je, že tam už konečne so mnou pôjde aj môj tréner, ktorého nenominovali do Moskvy.

Jakub Valachovič

Niektoré fakty o Claudii Hladíkovej:

Narodená: 11. januára 1994

Bydlisko: Borský Svätý Jur

Škola: Gymnázium Malacky

Disciplíny: diaľka a 100 m prekážok

Obľúbení herci: Brad Pitt, Johny Depp, Angelina Jolie

Obľúbení atléti: Daron Robbles, Irving Saladino

Obľúbené jedlo: kuracie prsia na marhuliach