Jdi na obsah Jdi na menu

Sobota v našom podaní – Machulince a hala Elán

3. 12. 2011

Sobota v našom podaní – Machulince a hala Elán
A ešte k dnešným pretekom. Je pokročilý čas a my zajtra súťažíme na Kuchajde na tohtoročnom poslednom podujatí Dvojmíľového behu. Treba ísť spať! Takže v stručnosti – v hale Elán behal dnes Leo CimermanTibor Horváth. V dedine Machulince zasa Milan HabaGabika Janíková. A takto to vyzeralo – podrobnejší sumár víkendu čakajte zajtra.
Takto hodnotil Machulinskú dvadsiatku Arnold Haba. Prvé riadky jeho prózy naznačujú, že v ňom drieme veľký talent. Čím viac prozaikov Arnoldovho typu, tým krajšie večery pri čítaní takýchto diel môže človek zažiť.
Do pekného kraja horného Požitavia patrí aj obec Machulince, ktorá leží na úpätí Pohronského Inovca. Tu začínajú svahy hôr, ktoré vystupujú do 901 metrov nadmorskej výšky Veľkého Inovca. Chotárom obce končí veľká Podunajská nížina a začína hornatý kraj. Je tu plodonosná zem, svahy a pahorkatiny, ale aj horské lúky. Rieka Žitava tečie ešte svojím pokojným tokom cez obec a jej chotár. V takomto kraji žijú občania Machuliniec a žili tu aj ich predkovia od čias dávnych, či od čias prvej písomnej zmienky o obci v roku 1275.
            Keď v roku 1984 štartoval prvý ročník Machulinskej dvadsiatky, málokto veril, že tento cestný beh zapustí korene a stane sa vyhľadávaným pretekom v rámci Slovenska. V súčasnosti je to významné športové podujatie nielen v rámci horného Požitavia, ale aj v rámci Slovenska. Machulinská dvadsiatka je zapísaná aj v kalendári Slovenského bežeckého spolku a uskutočňuje sa vždy v prvú decembrovú sobotu,
            V tomto roku sa beh konal 3.decembra 2011 ako 28. ročník. Z Malaciek sme odchádzali o desiatej hodine. Ja, Gabika Janíková a náš kamarát a skvelý bežec Ivo Beklemdžiev, ktorý žije v Rohožníku. Čakala nás sviatočne vyzdobená a pekne upravená obec a samozrejme trať, ktorá viedla po asfaltovej ceste z Machuliniec cez Obyce do Jedľových Kostolian a späť. Zvlnený profil dal zabrať a otestoval naše možnosti. Ja som bežal celú trať s Gabikou. Vzájomne sme sa potiahli a dosiahli pre nás celkom zaujímavý výsledný čas okolo 1:44 hod. Ivo nasadil divoký prvý kilometer a potom musel po problémoch s pichaním v boku zvoľniť a držať si svoje tempo. Celkové prvenstvo obhájil hlavný favorit Imro Magyar.
            Na záver ešte jedna zaujímavosť. Známou postavou preteku na 20 km bol Viktor Vandeplas, ročník narodenia 1928, katolícky kňaz z Belgicka, ktorý tu pretekal už asi 16-krát.
Milan Haba
Teraz k hale:
Leo i Tibor mali prejsť krstom v podobe dráhovej atletiky. Keď Leo zbadal vnútro haly, poznamenal: „..... (cenzurované autorom) toto bude kruté!“ Ako to mohol tak rýchlo tušiť? Chlapcov čakala relatívne jednoduchá skúška. Za celý deň nemali absolvovať ani kilometer (600 m + 300 m), no pre rýchle tempo býva výsledok taký, že únava je podobná ako po cca desaťkilometrových pretekoch. Zvolil som pre oboch také disciplíny, ktoré by mali testovať ich rýchlosť a vytrvalosť v rýchlosti (alebo rýchlosť vo vytrvalosti???). Leo má medzery v rýchlosti. Tiborovi chýba vytrvalosť. Ja sa momentálne úporne snažím naučiť ich techniku. Popri tom samozrejme budeme celú zimu pracovať na objemoch a rýchlostných tréningoch.
Dnes obaja chalani bežali technicky pekne. Najmä Leov ladný a ľahký krok upútal i niektorých trénerov v hale. Na šesťstovke štartovalo len sedem pretekárov, vrátane našich dvoch chlapcov. Preteky sa rozbehli. Leo sa v prvom kole držal s prvými a medzičas na 200 metrov mal len tesne nad 30 sekúnd. Dal som mu cieľ bežať pod 1:40 min. Tibor nemal žiadny cieľ – len bežať čo najrýchlejšie a technicky správne. Leo v poslednom kole začal statočne tuhnúť a bolo zrejmé, že oslnivý čas z toho nebude. Záver už dobiehal v lahodnom tempe a nebojoval o lepší čas, hoci práve to bolo podstatné. Lea sklamalo, že súperi mu ušli a jediní, ktorých porazil, boli Tibor a ešte jeden mladý bežec, tuším z Nitry. Výsledky nemáme, ale časy si pamätám. Leo bežal za 1:42 min, Tibor za 1:47. Lea som po pretekoch skáral, že nebojoval o čas, a on priznal, že v závere tomu mohol dať viacej. Pochopil argument, že po dvoch mesiacoch trénovania by bolo neférové porážať chlapcov, ktorí už trénujú pár rokov. S Tiborom som bol spokojný.
Druhá disciplína dňa bola trojstovka. Chalani mali jasný cieľ – napriek tuhnutiu po dvesto metroch, s ktorým som prirodzene rátal, mali aspoň bojovať zo všetkých síl a trénovať si záver na poslednej stovke. Tréningy morálky a vôle sú tiež dôležité. Leo vyštartoval na môj vkus vlažne, ale potom zrýchľoval a dlhým pekným krokom sťahoval svojich súperov. V závere tvrdol, ale bojoval príkladnejšie, ako na predošlej disciplíne. Dosiahol čas cca 45 sekúnd, čo je samozrejme slabota, ale dalo sa s tým rátať. Naopak Tibor vypálil a zaujímala by ma štartová reakcia. Opticky to vyzeralo strašne rýchle. A to aj napriek tomu, že na štarte ho, chudáka, museli učiť postoj v blokoch. Ja som ich to ešte neučil – ani mi to nenapadlo – veď nebudú šprintéri. Teraz som sa trocha hanbil. Tibor išiel presne ako som predpokladal. Po sto metroch bol prvý. Po dvesto metroch už tretí a poslednú stovku zaberal naplno, ale tzv. „cez krv“. Bojoval ako Viking a to sa počíta! Bežal, aspoň podľa mojich stopiek (ale bol som ďaleko od cieľa) cca o pol sekundy rýchlejšie ako Leo.
Chlapci získali isto mnoho skúseností a dojmov. Zistili aké to je behať v tretrách, ako sa chovať počas pretekov a obzerať sa na všetky strany, či niekomu nestoja v dráhe, porovnať si techniku behu, ktorú ich učím, s technikou iných bežcov, vychutnať si súťaže v skokoch, behoch a vrhoch. A hádam sa im to aj páčilo. Zajtra teda dve míle na Kuchajde. Napriek únave z dneška, obaja by mali bežať rýchlejšie časy, ako pred mesiacom. Ja zajtra pobežím s Leom a pokúsim sa ho povzbudiť k lepšiemu času. Behať by mal ísť aj Arnold (po tých dnešných dvadsiatich kilometroch to bude akurát J) a hádam aj Julo Ožvold.
Jakub Valachovič

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář