S bežkami na Babe
14. 2. 2012
Mrazy, ktoré už niekoľko dní pretrvávajú na Slovensku, sa výrazne podpísali i pod to, že v Malých Karpatoch sa konečne dá behať na lyžiach. Pravda, už predtým boli občasné náznaky snehu, ale až posledné dni sa dá hovoriť o stálych podmienkach, ktoré si zaslúžia hodnotenie – veľmi dobré. Uplynulý víkend sčasti odčinil snehové suchoty posledných týždňov.
Ešte v utorok 7. februára som na portáli Nabežky.sk označil podmienky v Karpatoch za podpriemerné. Vybral som si totiž termín lyžovačky, ktorý bol, mierne povedané, nevhodný. Krutý mráz znásoboval prudký vietor, ktorý z niektorých chodníkov sfúkal väčšinu snehu a odkryl ľad a kamene, a inde nahnal metrové záveje. Rozčarovanie z utorka mi vynahradil víkend.
Slnečno, len slabý vetrík a množstvo bežkárov, ktorí vyžehlili stopu na malokarpatských hrebeňoch. Tak vyzerala situácia cez víkend. Lyžiarske stredisko Baba prvýkrát praskalo vo švíkoch a správcovia zjazdoviek si aspoň sčasti lízali rany, ktoré im symbolicky pripravila slabá zima. Aj bežkári sa vydali do hôr. Na okruhu sa dali uplatňovať oba lyžiarske štýly a mnoho ľudí to využilo. Snehu je stále na určitých miestach málo, ale kým pretrvávajú mrazy, máme aspoň istotu, že ho nebude menej.
Bol som dohodnutý s Julom Ožvoldom, že pobeháme na lyžiach zopár kilometrov. Pravda, Julo mal bežky obuté len druhý raz v živote, takže to bolo poznať. V rámci lyžiarskeho servisu si Julo požičal kompletnú výbavu na bežkovanie a ešte mu servismani namazali skĺznicu modrým stúpacím voskom. Aj tak sa mu lyže v kopcoch pošmykovali a chudák Julo mal čo robiť. Počas krátkeho času, čo sme spolu strávili, som skúšal Jula zasvätiť do techniky striedavého a súpažného klasického štýlu. Je pozoruhodné, že bežkovanie a atletický beh má určité spoločné atribúty. V prvom rade – bežkár by mal byť predklonený vpred a tlačiť boky (zadok) do smeru jazdy. Pri dokončovaní kroku by sa mala jeho noha dopnúť (vyrovnať) až do takej polohy, aby päta zvierala s lyžou čo najväčší uhol. Julo taktiež minimálne využíval palice, spoliehal sa len na nohy (ako v behaní). V závere však jeho technika naberala na kvalite a postupom času sa bežkovať naučí. Je to skvelá príprava na hlavnú atletickú sezónu.
Ja som po spoločnom behaní s Julom otočil svoje šípy smerom k červenej značke, ktorá po hrebeni Malých Karpát vedie na Biely kríž. Ide o tzv. Štefánikovu magistrálu, ktorá pretína celé Malé Karpaty. Slnko hrialo a človek sa napriek tuhej zime mohol počas lyžovania tešiť hrejivým lúčom. Po utorkových závejoch, ktoré som prekonával od Troch kamenných kopcov až ku Konským Hlavám nebolo pamiatky. Stopa bola pevná, vyžehlená. Vyhladený prachový sneh bol veľmi rýchly a dokonca aj moje mäkké a kratučké bežky svišťali snehovým korytom ako o preteky. Zvolil som tiež len modrý vosk a naniesol ho na krátku časť skĺznice. Každú chvíľu som čakal, že narazím na miesta, kde sneh nie je, ale nedočkal som sa, chvalabohu. Opticky najviac ho bolo pod Somárom, kde bežkársky chodník opúšťa chvíľu červenú značku a vedie popod kopec. Celkovo som mal v nohách v závere aj s krúžením po bežeckom okruhu cez 45 kilometrov. Pôžitok z rýchlej jazdy po slnečnej krajine však stál za to. Vrelo odporúčam!
Jakub Valachovič
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
