Skokanská sekcia je asi najagilnejšou z atletických sekcií. Snaží sa načrtnúť koncepciu, ktorou by posunula skoky dopredu.  V hale Elán prebehlo už tretie testovanie mládežníckych  pretekárov, ktorí sa umiestňujú na M-SR na popredných miestach. Bohužiaľ, spolupráca s trénermi nie je dostatočná a testovaní sa zúčastňuje v priemere okolo 20 percent pozvaných. Tak tomu bolo aj v januári tohto roku v hale Elán. Našťastie, testov sa zúčastňujú, až na pár výnimiek,  tí najlepší, ktorých tréneri si uvedomujú, že tento postup môže ich zverencom do budúcnosti pomôcť pri dosahovaní výsledkov na  medzinárodnej úrovni.

Je síce medzi trénermi polemika, či zvolená batéria testov je správna, ale tento spor vždy bol, je a bude. Tomu sa asi nedá vyhnúť. Je len na vedení zväzu, či dá dôveru tým reprezentačným trénerom, ktorí navrhnú danú koncepciu a či dá koncepcii zelenú na pár rokov. Ak sa ukážu výsledky, treba v tom pokračovať, ak nie, treba koncepciu zmeniť. Ja, ako dlhoročný tréner skokov, pozerám na tieto snahy mladých reprezentačných mládežníckych trénerov Piačka a Škvarku z pozadia a nezávidím im. Snažím sa pomôcť ako sa dá, ale budú to mať chlapci ťažké. Oni majú koncepciu v hlave, ale zatiaľ ju nedali na papier a ani ju správne neodkomunikovali. Nuž a tu je kameň úrazu.  Čo nie je na papieri, to  neexistuje.  Za správny koniec to vzali vytrvalci, ktorí po vzore skokanov  spravili niečo podobné, dali to na papier a  na správnom mieste svoju predstavu  odkomunikovali. Teraz  žnú prvé úspechy, zatiaľ čo skokani utreli hubu. Ale tak to vždy chodí. Treba sa vedieť predať, nestačí mať  len nápady.  

Takže teraz budú vznikať rôzne  koncepcie ako huby po daždi a tak to má byť. Dúfajme, že už skončila éra nič nehovoriacich siahodlhých „koncepcií“, rok od roka sa opakujúcich, ktoré už len prečítať dalo zabrať a ktorých prínos bol pre atletiku prakticky nulový.

Ale vráťme sa k testovaniu. Ako zúčastnený tréner tiež netrpezlivo čakám na vyhodnotenie. Videl som však  výsledky testov  a tie ma potešili. Pri miotestoch, kde sa meria pri členkoch  kontaktný čas dotyku s podložkou,  sa oproti minulému roku výrazne znížil priemer kontaktu. Časy sa pohybovali okolo 0,120 s.  U Vodnyánszkej namerali dokonca 0,97s, čo je v našich končinách neobvyklé. Aj Tomkovej 0,107,  Švecovej 0,109 a Brandisovej 0,112 sú skvelé parametre. U chlapcov síce nikto nedosiahol čas pod 0,100, ale Kuľha, Matuščák, Megela a Murcko mali časy pod 0,120 a to je výborná štartová pozícia pre ich  ďalšiu športovú kariéru.  Už na prvých pretekoch  dorastenec Matučšák potvrdil túto teóriu, keď zabehol na 60m 7,01s. 

Že rýchlosť členkov koreluje  s maximálnou rýchlosťou, sa potvrdilo v behu na 50m, kde dievčatá s najrýchlejšími členkami dosiahli aj najrýchlejšie časy v poradí Švecová /6,31s, Tomková /6,35s/ a Vodnyánská /6,40s/. U chlapcov platilo to isté. Matuščák 5,67s, Kuľha 5,71s a Megela 5,76s.

To isté poradie sa potvrdilo aj na 150-ke, ktorá je pre skokanov určite dôležitejšia než beh na 50m. Tri najlepšie dievčatá zabehli hlboko pod 20s /Švecová 18,89s, Tomková 19,44s, Vodnyánszká 19,47s/ a u chlapcov Kuľha 17,19s, Megela 17,68s, Matuščák nebežal.

V skokanských testoch samozrejme nemusí platiť, že tí,  ktorí majú najlepšie rýchlostné parametre, musia dosahovať aj dobre výsledky v odrazových testoch. Aj keď u skokanov by to mala byť samozrejmosť, ak predpokladáme správny tréning.  U dievčat sa táto teória potvrdila stopercentne, keď Vodnyánská v desaťskoku striedavonož dosiahla výkon 25m, Švecová 24,92m a Tomková 23,7m.  Medzi nich sa preskákala len Šimeková, ktorá skočila 24m, tá však mala pomalšie rýchlostné ukazovatele. Presne to isté platilo aj pri 5-skokoch z odrazovej aj neodrazovej nohy. Len Šimeková výrazne zaostávala pri neodrazovej nohe. Čo je signál pre mňa ako jej trénera, že robíme v tréningu niekde chybu. U chlapcov dominovali výraznejšie skokani Megela, Bisaha a Straška, u ktorých bolo vidieť, že sa technike venujú. Desaťskok striedavo Megela 33,53m, Bisaha 31,86m a Straška 31,34m.  5-skok po odrazovej u Megelu a Bisahu cez 16m svedčí o výbornej odrazovej pripravenosti, Straškových 15m je podpriemer. V neodrazovej nohe všetci traja výrazne zaostávali, čo by pri správnom tréningu nemalo byť. No a 5-skok z nábehu  desiatich krokov absolvoval len junior Bisaha, kde dosiahol skvelých 20,90m. Škoda, že je limitovaný rýchlosťou.

To bolo len pár mojich postrehov z januárového merania. Ak má niekto pocit, že mi neprináleží takto odborne hodnotiť testovanie, má pravdu. Nuž ale dovoľte  starému trénerovi, aby si trocha rýpol a zahral sa na prognostika, ktorý tvrdí, že len tí, ktorí v mladom veku majú správne trénerské vedenie, môžu v dospelosti dosahovať výsledky medzinárodného významu. A správne trénerské vedenie predpokladá, že na testoch by zverenci týchto trénerov mali excelovať. Ak má niekto tretiu cestu, určite mu v tom nikto nebude brániť , len vedenie zväzu by malo mať určitý zámer a toho sa držať. Ak nenadstaví smer tak, ako si to väčšina trénerov v jednotlivých sekciách predstavuje, ťažko bude môcť rátať s tým, že tréneri budú trénovať s nadšením a entuziazmom.  A tieto atribúty  by u trénerov nemali chýbať, pretože tam, kde sa peňazí nedostáva, musí nastúpiť  nadšenie. Niekto by mohol povedať, že skepsa, ale v atletike to nie je ten správny výraz. Atletickí skeptici už odišli k tenisu, futbalu a k iným finančne zaujímavým  kondičným záležitostiam, nuž a my nadšenci bojujeme stále na krásnom, ale chudobnom atletickom poli. Takže bafuňári viac si nás vážte a dajte občas aj na naše rady.

                              V. Handl