Jdi na obsah Jdi na menu

Prvé dva týždne makačky

16. 10. 2011

 

Dva týždne kondičnej prípravy máme za sebou a začíname pomaly pritvrdzovať. Monika a Eliška makajú jedna radosť a svalovice sa na nich valia zo všetkých strán. To je však iba začiatok a teraz nás čaká šesť týždňov poriadnej prípravy. Jakub si zariaďuje svoj ďalší profesionálny život ako novinár, popritom usilovne trénuje, chodí po pretekoch, stará sa o AC, pomáha s trénovaním našej skupiny, snaží sa v Malackách a okolí zorganizovať bežcov do jednej silnej bežeckej skupiny /wwwbehamy.estranky.sk/,takže má starostí vyše hlavy, ale aspoň sa nenudí. Trocha nás mrzí, že tí mladší z našej skupiny zatiaľ netrénujú tak, ako si to predstavujeme, ale snáď sa chytia, inak nemá zmysel, aby sme sa im venovali. Ten, kto nechce makať naplno, nemôže robiť atletiku v našej skupine. Takto sme sa rozhodli a na tom nič meniť nebudeme. Možno sa stane, že o chvíľu nebudeme mať koho trénovať, ale to nás nemôže odradiť od toho, aby sme to nerobili maximalisticky. Zatiaľ ma teší, že Monika a Eliška nás chápu a berú túto hru vážne. I Hruška začala trénovať pod odborným vedením břeclavského trénera pána Klima, takže i tento problém sme vyriešili. Momentálne riešime Tatry. Slovenský olympijský výbor dal Monike a Eliške na prípravu 400eur. Tieto peniaze poslal na Slovenský atletický zväz a ten nám oznámil, že máme ísť za tie peniaze na 5 dní do Tatier. My tam nejdeme, pretože sme si zvolili iný model prípravy, takže nám tie peniaze pravdepodobne prepadnú. My však ideme do nášho obľúbeného Podhradia a pozdravujeme všetkých, čo sa chystajú do Tatier. Už x- krát sme sa nezúčastnili sústredení, ktoré nám nevyhovovali, takže vlastne SAZ-u šetríme peniaze. Dúfam, že nám za to raz poďakujú./Chceme však o tieto peniaze zabojovať, pretože v súčasnej situácii je každá koruna dobrá a my, náš klub, nemá zrovna peniaze na rozdávanie. K tomuto problému sa však ešte na našich stránkach vrátime. /  V sobotu sme boli na túre v Malých Karpatoch.062.jpg Monika, Eliška a ja. Roky rokúce som ich hnal, ničil si nervy, prosil ich, aby zrýchlili, nadával im do lenivcov a zrazu je to opačne. Nestačil som im.  Hlavne Eliška prišla dole asi o 15 minút skôr ako ja. Monika mala malú krízu, ale keď ju prešla, tiež mi odbehla. Je to dobrý pocit, že som ich vychoval tak, že aj samé môžu naberať kondíciu bez toho, aby som ich do toho nútil. Jakub mal preteky, ale keď pôjde s nami, tak to bude o niečo tvrdšie. Už sa na to teším, ako im dá do tela. Keď prídeme z túry a vrhneme sa do rehabky, nepoznám lepší pocit. Keď sa škriabem na Báborskú, tak preklínam sám seba, prečo volím takéto debilné tréningy. A keď sa po troch hodinách vrhnem do výrivky, hovorím si, aký dobrý tréning som naplánoval.  Minule som sa u nášho maséra Paliho nechal vymasírovať a to mi bolo hej. Aj prípravné obdobie má svoje čaro. Ešte to však nie je ono. To pravé vořechové bude až teraz, týchto šesť týždňov. Kto to prežije, bez zaváhania, bude frajer. Tak hor sa do roboty!
 084.jpg

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář