Tak v utorok sme zažili v La Sante pieskovú búrku ako lusk. Všetko to začalo na Sahare, ktorá je vzdialená 125 km. Vietor zdvihol z púšte piesok a obrovskou rýchlosťou ho hnal na Kanárske ostrovy. Bolo ho všade, drobné zrniečka nám vrážali do tváre, hlavne oči si vytrpeli svoje.. Vlasy riadne zhustli, čo ocenili hlavne starší ľudia s riedkou pokrývkou hlavy a trénovať sa dalo v tejto víchrici len veľmi obtiažne. My sme to však nevzdali a pridali sme sa ku skupine českých skokanov o žrdi, ktorí behali letmé tridsiatky na fotobunky. Dievčatá si na ten beh vo víchrici najprv nevedeli zvyknúť, ale postupom času sa do toho dostali. Technika behu pri tomto spôsobe tréningu je úplne odlišná. Okolo poludnia nabrala búrka na intenzite, takže domáci z bezpečnostných dôvodov uzatvorili štadión. Na ostrovoch sa zastavil život, uzatvorili školy, len robotníci na stavbe novej ubytovne v našom komplexe makajú ďalej. My sme si z vetra tiež nič nerobili a poobede sme išli trénovať na pláž a mastili sme odrazy jedna radosť. Piesok máte síce všade, ale ak si naň zvyknete, tak sa trénovať dá, pretože je stále teplo a to je základ.

Dnes, v stredu, sa vietor trocha utíšil a Mišo Pogány doobeda viedol kondičný tréning dánskym hádzanárom a hádzanárkam. Dohodli sme sa, že ako aj minulý rok použije ako predcvičovateľky Moniku a Elišku. Hlavne Monika cvičí jednotlivé prvky úplne vzorovo a Dáni mali čo robiť, aby aspoň trocha zvládali predvedené cviky. Všimli sme si, že medzi dievčatami jedna vynikala. Tak sme ju vyhecovali, aby si zabehla s Monikou 50-ku. Monika ju predbehla len tak-tak, ale potom vysvitlo, že to bola bývalá atlétka, ktorá sa venovala krátkym prekážkam.

Tréning to bol podľa dievčat celkom slušný a už sa teším na poobedňajšie 150-ky, ktoré budeme behať po piesku na pláži.  V.Handl