Jdi na obsah Jdi na menu

Pážatá, rytieri a talent roka

18. 2. 2008

     Pred niekoľkými rokmi učil a trénoval na našej škole pán učiteľ Šmákal. Prišiel s niekoľkými výbornými nápadmi, ktoré, bohužiaľ, časom upadli do zabudnutia. Napríklad rozbehol akciu s názvom Talent roka. Princíp spočíval v tom, že sa snažil z celého okolia vyhľadať tie najväčšie talenty a potom spravil finálnu súťaž na ihrisku našej školy. Iste to nebola nejaká objavná myšlienka, pretože sa o to pokúša takmer každý. Dôležitý bol spôsob prevedenia. A ten spočíval v tom, že spravil zo všetkých našich starších atlétov pomocníkov, rozposlal ich po  školách, oni otestovali všetkých štvrtákov a štvrtáčky, no a výsledky zhromaždili u trénera Šmákala. Ten z nich vybral dvadsať najlepších, s ktorými spravil finálové preteky. Bola to veľmi náročná robota, pretože otestovať niekoľko stoviek detí v skoku do diaľky z miesta, v hode medicimbalom, v rýchlosti a vytrvalosti bolo takmer nemožné uskutočniť stopercentne, ale bola tu veľká miera pravdepodobnosti, že tých 20 vybraných sú tie najväčšie atletické talenty v okrese.  Čo tak sledujem na Slovensku, všade je objavovanie talentov založené na náhode. Maximálne zájdu tréneri na nejaký beh a tu sa snažia osloviť víťazov. To sa mi zdá málo, aby sme mohli hovoriť o nejakom systematickom výbere talentov. A v dnešnej dobe projektov, keď už EU prispieva na hocičo, je podivuhodné, že neexistujú podobné projekty. Je to zároveň sypanie si popola na vlastnú hlavu, pretože bolo trestuhodné v tomto nepokračovať.

    Jeden z ďalších jeho nápadov bol postaviť klub pyramídovým spôsobom. Systém spočíval v tom, že každý by mal v klube svoje miesto, vedel by, čo sa od neho vyžaduje, mal by jasnú predstavu, čo chce dosiahnuť a podľa toho by sa aj zariadil. Tréner Šmákal chcel vytvoriť skupiny, ktorým dal priliehavé názvy. Najmenší boli pážatá, nad nimi zbrojnoši, potom majstri a nakoniec rytieri. Respektíve rytier, pretože cieľom organizácie bolo vychovať rytiera – športovca, ktorý by uspel na olympiáde. A všetko úsilie všetkých by malo smerovať k tomuto cieľu. A ak by aj nejaké páža alebo zbrojnoš nemali na to stať sa rytierom, boli by pevnou súčasťou organizácie a ich úlohou by bolo pomáhať tým, ktorí na to mali. Pretože nech je hocijaký talent, má len veľmi malú šancu presadiť sa bez pomoci ostatných na skutočnom vrchole. My sme sa tomu smiali, Slávo ostal osamotený a časom to vzdal. A mne až teraz po rokoch zaplo, že to boli vlastne skvelé myšlienky. A začína mi v hlave vŕtať červík, ako v tom pokračovať. Svet sa za tých niekoľko rokov posunul síce ďalej, priateľskosť, kolektivitu a spoluprácu nahrádza čoraz viacej sebeckosť, individuálnosť a presadzovanie vlastných záujmov cez mŕtvoly, ale verím, že i v tomto svete by mali existovať ostrovčeky nádeje, kde by si mladí ľudia mohli uvedomovať, že svet nie je len o konzumnom štýle života, ale že je i o niečom inom. Napríklad o priateľstve, vzájomnej pomoci, či empatii. Ale v prvom rade by sme si to mali uvedomiť my -  tréneri a učitelia, ktorí sme akosi prirýchlo zabudli, že naše hodnoty v mladosti boli úplne iné, ako teraz vštepujeme mladým. Svet predsa nemôže byť len o peniazoch, ako si to už pomaly začíname sami sebe nahovárať. A kde sú naše ideály! Snáď neupadli pod nánosom sebeckosti, ktorú sme si sem omylom v 89-om importovali, miesto tých dobrých myšlienok, ktoré sa zastavili na hraniciach, ktoré sme vlastne kvôli týmto myšlienkam s takým nadšením búrali.

                        Handl Vladimír

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

o čom?

(rennatte, 25. 2. 2008 18:30)

...velmi by ma zaujimalo ako si to pán tréner predstavuje v praxi a hlavne uz vidím, ako Vašich pomocníkov vítajú v školách na okolí a sú nadšení z toho ako im beriete deti, teda talenty...a priateľstvom a kolektívnosťou to tiež vo vašom klube nesrší....

stoji to za zamyslenie

(barusa, 22. 2. 2008 9:30)

...pan trener smakal to asi myslel dobre...velmi si ho nepamatam ale urcite tato myslienka by nemala zapadnut prachom....pan trener handl-velmi dobre napisane...

optimista

(Vlado tréner, 18. 2. 2008 23:50)

trocha sa mýliš, v 89-om som sa stal optimita, pesimista som bol dovtedy. Len som čakal, že nás optimistov bude oveľa viac. Ale nie je všetkým dňom je koniec, tak hor sa do oblakov, lebo tu na zemi to ide nejako ťažko

pravdivé

(Maros trener, 18. 2. 2008 23:37)

NO musím tak trošku zareagovať,keď som si už tak zvykol chodiť na vašu stránku a pomaly sa tu cítim skôr ako doma aj keď mnohých z vás ešte nepoznám.
Neprekvapuje ma že o takých veciach píše Vlado,aj
keď asi vďaka tomu 89 temu sa z neho stal tak trochu pesimista.Neviem pozname sa tak od 94teho.Ale nie všetci tie ideály sratili a nie každému sa točia v očiach zelené bankovky ako tomu známemu strýkovi držgrošovi, ale určite je ich už veľmi málo, ktorý sa najprv neopýtajú a čo za to?
Žiaľ zmenila sa celá spoločnosť deti sú tak výchovávané a vedené doma, takže pár nadšencov to asi z biedy nevitiahne a možno už o 5-10 rokov budeme radi keď na pretekoch budú rozhodovať práve tí starčekovia,ktorých dnes sem tam skritizujeme za ich výkony pri rozhodovaní.Z druhej strany som rád ,že Vam sa darí momentálne tie talenty respek. tých talentovaných nachádzať a ten kto sa trošku vyzná musí len potvrdiť,že sa vám darí a myslím že s takýmito pážatami a už aj zbrojnošmi to malackú atletiku poriadne dvíha nahor a asi nebude trvať dlho a k tým o ktorých sa rozpráva teraz pribudnú ďalší a možno budú aj lepší.Či z toho bude niekedy aj ten rytier to ukáže čas ale bez tých spomínaných čo tak ubúdajú bez nich to nepôjde. Tak nech sa darí Maroš