Paulíkovo štvrté víťazstvo, Valachovič druhý
11. 10. 2011
Paulíkovo štvrté víťazstvo, Valachovič druhýMalacky (10. 10. 2011, 20:00). Zavládla jeseň a v takomto duchu sa niesli 27. preteky Moravsko–slovenského bežeckého pohára v Bořeticiach. Názov „Běh za Bořetickým burčákem“ mal svoje opodstatnenie. Hneď ako sme vystúpili z vlaku, cítili sme vôňu dozrievajúceho hrozna. Pred pivničkami sa sem tam povaľovali vysypané fialové strapce a dedina sa pripravovala istotne na vinárske slávnosti.
Do Bořetíc tentoraz nešla Gabika Janíková, ktorá dala prednosť brnianskemu Behu okolo Prígla (vodnej nádrže pri Brne), na ktorý mala veľmi dobré spomienky z minulého roka. Jakub Valachovič a Milan Haba však po minulotýždňovej absencii na MSBP (Milan bežal polmaratón v Košiciach, Jakub zase extrémny Bobr cup v Litoveli) prišli. Dopravili sa vlakovými spojmi a prišli v pohodlnom časovom predstihu, aby videli aj kategórie detí. Pred kultúrnym domom je malé námestíčko, ktoré domáci volajú sólo. Tu bol štart a zároveň i cieľ pretekov. Sólo bolo malé, takže hneď po štarte sa prudko točilo doprava a naopak, pri finišovaní sa vybiehalo z ľavotočivej zákruty a bežec už bol v cieli. Spomedzi mladších pretekárov sme mohli vidieť napríklad talentovanú mladšiu žiačku Melániu Beňkovú z Borského Mikuláša (v tejto súťaži však ešte stále najmladšia žiačka, ročníky 2000 a 2001), ktorá dva okruhy okolo sóla (480 m) zbehla za svižných 1:38 min. Bolo vidieť, že úvodné kolo zvládla vo vysokom tempe, no v druhom už sa prejavovala únava z rýchleho behu a hoci evidentne v závere tvrdla, víťazstvo si ustrážila pred Barborou Valáškovou z Hodonína (roč. 2000). Svoje sólo na sóle mala i Martina Bašusová, od januára staršia žiačka z Hodonína, ktorá trať dlhú 720 m prebehla za 2:38 min. Pri týchto časoch treba samozrejme brať do úvahy i stúpanie po štarte a klesanie pred cieľom. Martina Bašusová potom nastúpila ešte aj na trať dlhú 1200 metrov v kategórii dorasteniek a prebehla ju v čase rovných 5 minút. Bola jedinou účastníčkou tejto kategórie, čím staršie kategórie boli vypísané, tým menej pretekárov sa v nich objavilo. Smutná bilancia v Bořeticiach, ktorá však platí väčšinou aj na ostatných pretekoch.
Poďme teraz k dospelým. Na štarte sa objavila rovná stovka pretekárov, čo nie je zlé vzhľadom k veľkej konkurencii v podobe brnianskeho „Prígla“. Tieto preteky boli posledné tri roky vždy v réžii břeclavského bežca Romana Paulíka (tento rok 5. miesto v behu na 1500 metrov na majstrovstvách ČR, čas v taktickom behu mal 3:55,98 min, osobný rekord má tesne okolo 3:50 min), ktorý minulý rok dosiahol čas okolo 33:30 min. Sekundovať mu mal Jakub Valachovič, ktorý na rozdiel od Romana inklinuje k dlhším tratiam. „Dohodli sme sa, že si vzájomne pomôžeme a potiahneme sa k dobrému času. Roman je predsa strednotratiar, z tohto pohľadu som ho možno mierne podcenil, keď som si myslel, že nevydrží ostré tempo. On však bežal s prehľadom. Na druhú stranu, aj priemerný strednotratiar musí byť schopný akceptovať aspoň tempo pod 33 minút,“ vravel Valachovič. Roman pristupoval k malackému bežcovi s rešpektom a vravel: „Dúfam, že sa ťa udržím.“
Medzi ženami patrila k favoritkám na víťazstvo Jana Kadlecová z AK Hodonín, ale to sme ešte netušili o Markéte Hospodarzovej z Prahy Řep, ktorá sa mala stať celkovou víťazkou medzi ženami a navyše triumfovať vo veteránskej kategórii časom 40:32 min. Jana Kaldecová na ňu stratila necelú minútu. Zaujímavosťou pretekov bol i fakt, že mal medzinárodné obsadenie. Okrem Čechov a Slovákov tu štartoval španielsky vytrvalec, toho času študent vysokej školy v Ostrave David Losada alebo Poliak Stanislav Kowalik. Ani jeden z týchto zahraničných bežcov však nemal výraznejšie miešať poradím na prvých troch miestach. Jasným kandidátom na pomyselný bronz bol Luděk Durďák, ktorý je prekvapením druhej polovice MSBP a neustále podáva veľmi sympatické výkony.
Na trati to vyzeralo podľa papierových predpokladov. Po štarte sa bežci vydali zo sóla smerom k železničnej stanici. Bežalo sa prudko z kopca, takže výrazné rozdiely medzi bežcami sa ešte nevytvorili. Počas prebiehania cez železničný prejazd si možno viacerí nevdojak spomenuli na Veľkú cenu Holíča, kde pretekári taktiež križovali koľajnice. Po prebehnutí traťou prišlo prvé ostré stúpanie v dedinke. Bola to predzvesť ďalších náročných pasáží. V čele už figurovalo spomínané duo Paulík, Valachovič. „Tempo sme rozbehli výborne, na prvom kilometri to bolo nejakých 3:10 min. Dalo sa pomýšľať na dobrý čas v cieli,“ konštatoval malacký bežec. Ten si opäť v zmätku pred odchodom na vlak zabudol hodinky a musel sa spoliehať nahlásenie času od svojho břeclavského kamaráta. „Dosť ma to limitovalo, ale mohol som si za to sám. Stopky sú veľmi dôležité a ja som bez nich ako chirurg s jednou rukou,“ priznáva Jakub. Po vybehnutí z Bořetíc nasledovala veľmi nepríjemná pasáž poľom smerom k susednej obci – Veľkým Pavloviciam.
Kým bežci dobehli k tretiemu kilometru, museli sa vyrovnať hne´d s viacerými nástrahami, ktoré na nich čakali. Okrem mierneho, ale zato tiahleho stúpania, ich doslova ničil nárazový vietor. Trochu sa situácia upokojila až pri prebiehaní okolo vinohradov. Odtiaľto už bolo vidieť Veľké Pavlovice. Práve prebehnutie Pavlovicami najviac utkvelo v pamäti Jakubovi. „Bežali sme, podľa mňa hlavnou ulicou obce, ktorá bola vydláždená kockami, tzv. mačacími hlavami. Nefúkalo, sem tam nás niekto podporil, ale okolie bolo také pekné, že mi takmer ani neprekážalo ďalšie nepríjemné stúpanie.“
Paulík aj Valachovič naďalej spolupracovali a udržiavali tempo. Po vybehnutí z Pavlovíc nasledovalo krátke klesanie k železničnej trati a následne druhý prechod cez priecestie. Tu začali Valachovičove problémy. „Pred nami sa otváralo ďalšie dlhé stúpanie a ja som začal mať krízu. Roman ma ešte kolegiálne povzbudil, aby som skúsil udržať tempo, no bolo mi jasné, že sa z toho musím nejako vylízať.“ Bola to rozhodujúca pasáž pretekov, do cieľa zostávali ešte štyri kilometre. Břeclavský bežec naďalej vzorne držal tempo, Valachovič sa držal vzadu a bojoval najmä sám so sebou. Jeho martýrium trvalo približne celý jeden kilometer. Keď sa pred ním objavilo pre zmenu dlhé klesanie a strechy Bořetíc, ožil. „Behanie je najmä o psychike. Zaťať sa a nepustiť. Bojovať do konca a nemať slabé chvíľky. Ja som jednu mal a to rozhodlo,“ myslí si Valachovič. Zbiehanie do Bořetíc však akoby dalo malackému bežcovi krídla. Na vymazanie Paulíkovho náskoku to nestačilo, ale v hre bola vidina kvalitného času. „O tom som ja ale nevedel. Bez hodiniek som mohol len hádať aký mám medzičas. Okrem psychiky potrebuje bežec aj hodinky. Myslel som, že výsledný čas presiahne 33 minút a tak som viac-menej rezignoval na rýchle tempo a udržiaval si len druhú priečku. Bola to chyba,“ priznal Valachovič. Posledný kilometer sa bežal prudko do kopca. Roman Paulík viedol pred Valachovičom možno o pätnásť sekúnd. Ustrážil si vedúce postavenie a pripísal si štvrté víťazstvo v Bořeticiach za sebou. Valachovič pribiehal druhý a bol veľmi prekvapený, keď mu oznámili výsledný čas. „Sprvu som bol sklamaný, no keď som sa dozvedel že som bežal za 32:37 min, razom som ožil,“ priznal. Roman Paulík zvíťazil časom 32:20 min, o takmer minútu vylepšil svoj minuloročný čas. „To som však bežal sám, teraz som spolupracoval s Jakubom a vzájomne sme si väčšinu trate odtiahli. Takýto výkon ma ale prekvapil,“ priznal víťaz.
Skvelý výkon zaknihoval aj Milan „Arnold“ Haba. Jeho výkony už dávnejšie naznačovali, že by mohol prekonať svoj osobný rekord na desať kilometrov (cca 45 min). Stalo sa tak práve v sobotu 8. októbra, Arnold dobiehal časom 43:03 min deviaty v kategórii mužov nad 40 rokov. Spokojnosť teda bola stopercentná. Jakubovi Valachovičovi odovzdávali ceny Antonín Panenka a Jarmila Kratochvílová spolu so starostom obce. Bol to mimoriadne vydarený sobotňajší deň. Počas slávnostného ceremoniálu sa spustil dážď, ale to už bolo všetkým jedno. Na zlepšovanie časov na desať kilometrov majú malackí bežci príležitosť opäť o týždeň v Lipove, kde sa beží 28. kolo MSBP. Profil trate je vraj prevažne rovinatý, takže by aj časy mali byť objektívne.
-TK AC-
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
