M-SR dorastu sa konali na krásnom zrekonštruovanom štadióne v B.Bystrici. Už dopredu bolo všetkým avizované, že to bude test na EYOF a ten sa bude konať koncom júla aj na tomto štadióne. Pre neznalých veci, EYOF je európsky športový festival mládeže do 16 rokov, kde súťažia športovci v rôznych športoch. A jedným z nich je aj atletika. Eyof mal byť pôvodne v Košiciach, ale od začiatku bolo jasné, že metropola východu si vzala priveľké sústo a usporiadania sa časom  vzdala. Tak sa toho chopila B.Bystrica. Nuž a M-SR dorastu boli vlastne takým testom v atletike. Bystričania majú zodpovedajúci štadión a aj na rozcvičovacej ploche pribudol 400 metrový rozcvičovací štadiónik, takže Bystričanom nestálo nič v ceste čo sa atletiky týka.  Mimochodom, taký rozcvičovací štadiónik by mohol byť v každom mestečku, nie je to žiadna svetoborná stavba, ale čo už, keď sme na Slovensku.

Ale vrátim sa k majstrovstvám. Všetci sme vedeli dopredu, že to bude riadna fuška pre atlétov, ktorí nie sú zvyknutí štartovať v podmienkach, aké prebiehajú na významnom európskom podujatí. Pretože organizátori pojali tieto M-SR ako test a všetko prebiehalo v inom režime, než na aký sme z domácich podujatí zvyknutí.  Pre mňa, trénera cholerika, to bola riadna zaťažkávacia skúška. Všade sa čakalo, všetko išlo podľa časového harmonogramu, ktorý sa dodržiaval do bodky. Takže každý rozbeh trval 10 minút. Atléti postávali pri blokoch, čakali a ja som chodil ako lev v klietke a preklínal celé Eyof. Osem rozbehov na 100m trvalo hodinu a pol, čo by sa za normálnyh okolností zvládlo za pol hodiny. Tak sme aj zvyknutí. Na počudovanie padali osobáky jeden za druhým a zdalo sa, že štartujúcim tento časák až tak nevadil. Horšie na tom boli skôr tréneri. Mňa dorazil trojskok, kde z rozcvičovacej plochy odviedli pretekárky hodinu pred štartom na hlavnú plochu, kde medzitým strávili pol hodiny v zvolávateľni, aby sa konečne po hodine a pol rozcvičovania dostali k skákaniu. Na infarkt, teda pre mňa. Ja chápem, že to muselo byť a už som vo svojom trénerskom živote absolvoval veľa významných podujatí, kde je to podobné, ale tam to beriete ako samozrejmosť, kdežto na domácich majstrovstvách vás to vytáča. 

Povedzme si úprimne, že takýto test bol nutný, pretože sa na ňom ukázali mnohé nedostatky, ktoré sa do Eyof dajú ešte odstrániť. A povedzme si tiež úprimne, že aj pretekári pochopili, že inak všetko prebieha na domácom podujatí a inak na ME. Druhá vec je, že že z toho množstva štartujúcich sa na vrcholné podujatie dostane tak desať a aj tí vypadnú v prvom kole. A to sme iba v doraste. V junioroch je to ešte väčšia bieda.  Ale sme malá krajina a očakávať zázraky nemôžeme. Aj keď mnohí tréneri sa na ne spoliehajú. Aspoň tak to vyzerá dole na ploche. V tom je však čaro trénerského chlebíča. Na Slovensku sa totiž trénuje systémom - čo keby motyka vystrelila - miesto dlhodobej systematickej práce. A najlepšie je, keby tá motyka strelila už v doraste, pretože v junioroch to už ani zďaleka nie je o motykách. A to nehovorím o dospelých.

Nás však môže tešiť, že na majstrovstvách zažiarili naše dve dorastenecké hviezdičky  Rebecca Slezáková a Tereza Beňová, ktoré vyrazili všetkým dych. A mne hlavne Tereza, pretože od Rebeccy som viac menej na prekážkarskej stovke očakával čas pod 14 sekúnd, aj keď 13,60s aj mne vyrazilo dych. Ale hlavne výkon Terezy11,91s na stovke ma doslova omráčil. A bol som aj prekvapený, že tomuto výkonu sa dostalo málo publicity.  Tereza nemá ešte ani 16 rokov a predviesť takýto výkon je niečo obdivuhodné. A to tréner Petr Filip hovorí, že ešte nezačali ladiť. A treba podotknúť, že Tereza zatiaľ neposilňuje, má kratší krok, pretože aj k odrazom sa ešte nedostali. Dievča má toľko rezerv, takže som zvedavý, čím nás v nasledujúcich rokoch prekvapí. Pretože niekedy je to zradné, keď dorastenka vyletí výkonnostne takýmto spôsobom. Dôležité je, aby tréner mal  rezervy, kam môže v nasledujúcich rokoch siahnuť. A tých je u Terezy ešte habadej. Nuž a príjemne ma prekvapil aj Mišo Bačík zo Žiliny. 17 ročný chlapec a 10,83s na stovke je paráda. A ten tomu tréningu zatiaľ tiež moc nedá. Jeho tréner Roman Coma bol vo vytržení a po dlhej dobe som videl obrovskú nefalšovanú trénerskú radosť po Bačíkovom dobehnutí do cieľa. Bodaj by takých scén na našich štadiónoch pribúdalo, pretože sa na to dobre pozerá.  

Takže majstrovstvá Slovenska dorastu prebehli v európskom šate a my sa môžeme tešiť na to, že naši atléti, ktorí sa na EYOF prebojujú, zúročia svoje skúsenosti, ktoré nabrali na týchto majstrovstvách a  v ich predvedení budú padať osobné rekordy ako na bežiacom páse. Pretože to je dôležité. Predať svoju výkonnosť na najdôležitejšom podujatí. A B. Bystrica im  bola veľkou mierou nápomocná. Už teraz sa na Eyof teším a držím palce organizátorom, aby toto veľké podujatie zvládli čo najlepšie.

       V.Handl