Trio našich dorasteneckých reprezentantiek sa v dresoch Slovenska predstavilo na mítingu olympijských nádejí v Uherskom Hradišti. Naše tri pretekárky sa pokúšajú spoločne s Marcom Adrienom Drozdom splniť limit na majstrovstvá sveta do 17 rokov. Preto využívame každú príležitosť zapretekať si v čo možno najkvalitnejšej konkurencii. Do Uherského Hradišťa sme sa vybrali s vedomím, že dievčatá ešte zďaleka nie sú v optimálnej forme. Ja osobne som žiadny atak na limity neočakával a dievčatá ako vzorné zverenkyne moje očakávania do bodky naplnili. Eliška Chvílová ma potešila asi najviac. Predstavila sa v trojskoku. Pretekárky si mohli vybrať, či budú skákať z 9 alebo 11 metrovej dosky. Všetky Eliškine súperky si vybrali deviatku, tak som jej vybral jedenástku. Najprv sa bála, že nedoskočí, ale doskakovala bez problémov a výkon 11,70m ma celkom potešil. Len jedna súperka sa dostala cez 11m, takže Eliška bez problémov zvíťazila. Limit na MS je 12,20m, takže už by sa patrilo v ďalších pretekoch atakovať 12m. Veronika Hruščová mala dve kvalitné súperky z Maďarska, ktoré sa dostali nad 40m a na tie nemala už i z toho dôvodu, že ju pri každom hode pichlo pod lopatkou. Celú súťaž však statočne bojovala sama so sebou, ale aj keď to ani zďaleka nebolo technicky dobré, predsa len si vylepšila tohtoročný osobák o pár centimetríkov na 37,57m, čo jej stačilo na tretie miesto. Dúfam, že o týždeň už bude atakovať štyridsiatku. No a teraz k našej najväčšej smoliarke Monike Baňovičovej. Po hale som si myslel, že už to ani horšie byť nemôže. Stále ju brzdili rôzne ochorenia či drobné zranenia. Tak som sa tešil na hlavnú sezónu, že svoj talent rozbalí do výsledkov, ktoré potešia nielen mňa. No a keď sme preskákali to nepríjemné studené obdobie, oteplilo sa a začalo sa trocha rýchlejšie behať, tak si Monika natiahla sval. Našťastie to nebolo nič vážne, ale dva týždne sme stratili. A keď bola v poriadku, zase angína a antibiotiká. Do Hradišťa sme išli otestovať prekážky, ako na tom bude. A trojtýždňový výpadok bol veru poriadne cítiť. Ešte k tomu nepríjemný protivietor a Monika toho mala plné zuby. Do cieľa prišla aj v rozbehoch i vo finále krokom, čo som u nej ešte nevidel. Piate miesto a 15,45s je výsledok, na ktorý ani ona ani ja nie sme zvyknutí. A dúfam, že si ani nezvykneme. Je to len taký zdvihnutý prst, ktorý vraví - Pozor.......................! Aj som chcel citovať celé upozornenie, ale zase všetko vedieť nemusíte. O dva týždne to bude už iná Monika. Monika, na ktorú sme zvyknutí. Práve som sa dozvedel výsledky Marca Adriena Drozdu z osemboja z Prahy. Tiež to nie je žiadna sláva. Tak sa asi bude opakovať minulý rok. Mali sme 5 kandidátov na majstrovstvá Európy dorastencov a nakoniec sa tam prebojovala len Claudia Hladíková. Tento rok máme štyroch kandidátov a uvidíme, komu to vyjde. Veru nie je to žiadna sranda robiť šport naplno, ale „vo tom to všechno je“.