Jdi na obsah Jdi na menu

O blížiacej sa kvalifikácii, o banánoch i hladných Haiťanoch

16. 8. 2010

 

maskoti.jpg

Zápisky zo Singapuru
O blížiacej sa kvalifikácii, o banánoch i hladných Haiťanoch
 vlado-3.jpg
Atletický štadión Bishan je malý, ale útulný. Najviac ma samozrejme zaujímal diaľkarsky sektor, na ktorom prebehne dlho očakávaná kvalifikácia Claudie v diaľke. Sám začínam pociťovať napätie, tak typické pred štartom, hoci už roky nepretekám. S Claudiou sme dnes trénovali ešte v tréningovom centre. Som spokojnejší, ako minulé dni – Claudia je rýchla a to ma teší. Meral som jej 50-metrový úsek, ktorý zabehla v dobrom čase 5, 99 s. Následne som si z nej vystrelil a povedal jej, že bežala v čase 6, 35 s, čo by rozhodne nebolo nič svetoborné. Stvrdla a nebola schopná povedať slova, evidentne bola mimo a ja som ju utešil, že zajtra to už nejako dopadne. Potom som sa zľutoval a ukázal jej stopky s časom. Razom ožila a neskôr povedala, že sa jej premietol v tej chvíli celý doterajší atletický život. Na tréningu sa pohybovala i najväčšia favoritka na zlato v diaľke Malkusová z Nemecka, ktorá už týždeň netrénuje, len sa rozcvičuje a ladí formu. Jej stehná sú dvakrát väčšie ako Claudiine, budem na jej výkon zvedavý. Nielen cestovanie, ale všeobecne trénovanie tu nie je jednoduché. Športoviská sú od olympijskej dediny dosť vzdialené. Dopravujú nás na ne autobusmi, pričom cesta zaberie aj polhodinu. V utorok ráno nás odvezú na tréningový štadión na rozcvičku. O pol desiatej príde pre diaľkarky i trénerov ďalší autobus, ktorý už nás vezie na Bishan, vzdialený od centra asi 15 minút. Tam odídu pretekárky do zvolávacej miestnosti, tzv. call-roomu a o 10:00 ich odvedú na hlavnú plochu, kde majú polhodinu na rozskákanie, kým nezačne súťaž. Dnes takmer celý deň pršalo, ale je príjemne teplo. Deň som využil aj na návštevu iných športovísk. Bol som povzbudiť tenistky, ktoré hrali v druhom kole o postup medzi najlepších osem, lenže pre dážď súťaž meškala. Namiesto o 12:30 začali hrať až o tretej a to už som bol preč. Zavítal som aj na bedminton, ktorý ma však nezaujal. Moje potulky po Singapure neskončili slávne, podľa predpokladov som zablúdil, avšak vždy milí Singapurčania mi ochotne vysvetlili cestu naspäť. Do dediny som sa vrátil o siedmej, nasledovala povinná kontrola od vojakov pri vstupe. Celý ostrov je na nohách, zovšadiaľ sa ozýva hudba, na každom kroku sú nejaké akcie. Na pódiu tlčú čierni muzikanti do bubnov, no ja som z časového posunu už taký unavený, že aj tento rachot ma uspáva. V jedálni stretávam mladých futbalistov z Haiti. Vyznačujú sa tým, že neustále konzumujú banány. Aj ja ich milujem (myslím tie banány) a keď vidím, že počas večere chýbajú na stole banány, je mi jasné, že Haiťania ma predbehli. V utorok bude olympijský program ozaj bohatý - vyspovedám našu šermiarku Cellerovú a spýtam sa na dojmy i tenistiek a plavkýň. Zajtra má semifinále aj náš veslár André Rédr a v kombinácii s atletikou to bude mimoriadne zaujímavý deň.

Vladimír Handl, Singapur

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář