Rok 2024 znamenal pre AC Malacky jeden z najúspešnejších rokov v histórii nášho klubu. Či už výsledky hodnotíme z pohľadu medzinárodného alebo domáceho. Prvýkrát v histórii nášho klubu sme mali na vrcholných podujatiach štyroch účastníkov! Rebecca Slezáková sa dokonca prebojovala v Peru na MS juniorov do finále, kde obsadila siedme miesto. Na ME dorastu sme mali až troch účastníkov. Tieto majstrovstvá sa konali prvýkrát v histórii slovenskej atletiky na domácej pôde v Banskej Bystrici a z AC Malacky si vybojovali účasť traja mušketieri a to Adam Boškovič, Alex Houndjo a Teo Volek. Síce sa neprebojovali do prvej dvadsiatky, ale skúsenosť to bola na nezaplatenie. Chlapci majú športovú kariéru pred sebou a dúfajme, že o rok sa opäť predstavia na vrcholných podujatiach. To isté sa týka aj Rebecci Slezákovej, ktorá o rok prejde do kategórie U23, čo znamená, že už bude bojovať medzi dospelými ženami. No a v reprezentácii na rok 2025 máme 7 našich členov, čo sa nám v našej 32- ročnej histórii tiež ešte nestalo. Rebecca Slezáková, Adam Boškovič, Teodor Volek, Matej Brezina, Alex Houndjo, Eric Houndjo a Tomáš Sámel.  Takže v našej internej sieni slávy, kde zaraďujeme pretekárov, ktorí sa zúčastnili na vrcholných medzinárodných podujatiach pribudne jedna atlétka a traja atléti. Ak k tomu pripočítame tituly  a medaily z majstrovstiev Slovenska, tak to už je riadna kôpka úspechov, na ktorú môžeme byť právom hrdí.

Ono by sa dalo povedať, že pre nás trénerov sa stala atletika životným štýlom a to isté sa snažíme vštepiť našim pretekárom, aj keď to nie je v dnešnej dobe jednoduché. A veľmi nás teší, že niektorí naši bývalí atléti nám začínajú pomáhať a skúšajú si trénerský chlebíček. Aneta Hollá, /momentálne na materskej/, Majka Šimeková, Timea Morávková, Jano Beňa. 

Veľmi dôležitý trénerský prírastok je Táňa Šulíková, bývalá slovenská reprezentantka vo viacboji, ktorá sa do Malaciek prisťahovala zo Svitu a ktorá posilnila skokanské trénerské krídlo. 

Takže, ak to všetko zhrnieme, malackej atletike sa darí. Atletika na Slovensku je však  šport, ktorému nikdy nejako nešla karta, ale nám, ktorí ju milujeme, to vôbec neprekáža a považujeme ju jednoznačne za kráľovnú všetkých športov. Aj Slovensko možno raz dospeje a začne stavať atletické haly miesto toho, aby ich rušilo. Ale to asi predbieham. My sme však radi, že za tie desaťročia sme spojení zo ZŠ Záhorácka a máme veľmi  slušné podmienky na činnosť, pretože za tých 30 rokov si na škole zvykli, že sme tam, že tam patríme a symbióza funguje veľmi dobre.  Keď sme v Malackách s atletikou začínali, Malačania mali o tomto športe len hmlistú predstavu. Dnes už vedia, že sa behá, skáče, vrhá či hádže aj v centre Záhoria. Takže vojdeme do histórie malackého športu ako tí, ktorí naučili Malačanov aspoň trocha sa zaujímať aj o atletiku. A veríme, že časom si ju osvoja ešte viacej.

Na koniec musím poznamenať, že sme malý klub, zameraný na mládež a takým aj zostaneme. Nemáme ambície siahať na atletické vrcholy dospelých. To prenecháme iným. Ak sa nám ale podarí nejaký husársky kúsok a niekto z našich atlétov prerazí aj vo svete dospelých, tak sa tomu brániť nebudeme. Myslím na medzinárodnej scéne, pretože čo sa týka slovenských pomerov, to zase až taký problém nie je. Ale to asi platí na Slovensku pre všetky športy.  

Takže veríme, že nám zachováte priazeň aj v roku 2025, budete sledovať naše výsledky, fandiť nám, podporovať nás a my sa vám, dúfame, odvďačíme ešte lepšími výsledkami, ako sme mali v roku 2024.  Držte nám pri tom palce a ak si čo i len náhodou prečítate niečo o malackej atletike a jej úspechoch, vedzte, že je za tým veľa potu, odriekania a hlavne tvrdej práce, bez ktorej to v dnešnom svete v takom športe akým je atletika, naozaj nejde. 

Želáme vám, aby ste prežili rok 2025 v čo najlepšej kondícii a pracujte na sebe aj po atletickej stránke. Pretože, kto dokáže v akomkoľvek veku poriadne behať, vrhať, skákať, či hádzať, tak má tie najlepšie predpoklady utiecť hrobárovi spod lopaty. A ak neviete ako na to, tak sa príďte poradiť. Pretože nie je pre zdravie nič horšie, ako lenivosť. Nuž, ako my Záhorácii hovoríme – Zanech žrádla, zanech picí, bjehaj a nebudeš v rici.