Najprv pre objasnenie veci. COP znamená centrum olympijskej prípravy. Ak sa ma spýtate,čo to znamená, tak na to Vám neodpovie v tejto republike nikto. Ja môžem napísať len svoj názor. Najprv si prečítajme, čo to vlastne malo byť:  „ Poslaním COP je zabezpečenie komplexnej starostlivosti pre mladých talentovaných športovcov za účelom budúcej úspešnej reprezentácie Slovenskej republiky v olympijských športoch a výchovy týchto športovcov ako hodnotových vzorov pre občanov Slovenskej republiky. COP sú určené pre žiakov príslušnej školy vo veku od 14 do 20 rokov (príp. až do 23 rokov), ktorí splnili kritériá pre zaradenie a plnia stanovené výkonnostné ciele. V jednom COP môže byť viacero športov a z pohľadu efektivity sa to považuje za prínos. Zvlášť v prípadoch, ak ide o športy, ktoré spolu súvisia, alebo sa pri ich výkone využívajú rovnaké objekty alebo zariadenia .“(www.cop-portal.sk) Na tento projekt vyčlenila bývalá vláda na rok 2010  1 552 000 euro! A vybrala školy, ktorým tie peniaze rozdelila. Sú to väčšinou športové gymnáziá a potom stredné školy, ktoré si to vybavili. Bližšie informácie nájdete na www.cop-portal.sk. Mne to pripadá tak, že niekto si prečítal noviny z čias komunizmu a chcel skopírovať starý systém NDR do našej súčasnosti. Samozrejme veľmi nedokonale. Je logické, že u nás ani zďaleka najtalentovanejší jedinci nie sú v športových gymnáziách. Ale proti gustu žiadny dišputát. Keď si tamtí hore uvedomili nedostatky tohto projektu, tak sa ho snažili vylepšiť kozmetickými úpravami. Jednou z nich bola i možnosť, že v COP môžu byť i športovci iných škôl než vybraných, ak spĺňajú výkonnostné kritériá. To sa dotklo i atlétov nášho klubu a tak sme tam minulý rok mali Hladíkovú, Kocha a Drozdu. Tento rok tam pribudli Hruščová, Chvílová a Baňovičová. Títo atléti nemali byť podporovaní cez zväz, ale cez COP. Ale prišla nová vláda, ktorá športu zjavne rozumie ešte menej ako minulá a výnimky zrušila. V septembri nám povedali, že Hladíková, Hruščová, Chvílová, Baňovičová a Drozda budú v COP, potom sa dlho nič nedialo, potom nám oznámili, že okrem Hladíkovej ostatných vyraďujú a ju tam nechávajú, lebo bola v Singapure /zaujímavé kritérium/. No a začiatkom decembra mi oznámili, že ani ona v COP nemôže byť. Žeby ani Singapur nestačil!? Ešte sme boli i v Plaveckom Podhradí, ale ani to neprešlo ako jedno z kritérií. Kde sú teraz dievčatá zaradené, skutočne neviem. Sú tu centrá talentovanej mládeže, zväzová príprava mládeže, centrá olympijskej prípravy mládeže, centrum akademického športu a možno mi ešte niečo uniklo. A v týchto všetkých útvaroch je plno športovcov. Z tohto pohľadu sme na tom veľmi dobre a na Slovensku sa to hemží talentami. Len mi potom nie je jasné, prečo na majstrovstvá sveta juniorov išiel iba jeden pretekár a aby mu nebolo smutno, tak donominovali atlétku, ktorá síce nemala ostrý limit, ale trocha sa prižmúrili oči. Kde potom sú tí ostatní talentovaní jedinci, do ktorých štát vkladá nemalé finančné prostriedky? Prečo máme v takom malom štáte toľko zbytočných útvarov pre mládež, keď je tu pár talentovaných jedincov. Keby sa zastrešili pod jednu strechu, vytvorili by sa im podmienky, také, aké požadujú tí, čo sú za ich športový rast zodpovední a nie tí, ktorí majú na to právomoc. Neverím, že by sme sa v krátkej dobe nedočkali lepších výsledkov. Je zaujímavé, že takmer každý zainteresovaný, s ktorým sa o tomto probléme rozprávam, má podobný názor. Ako je to potom možné, že sa roky- rokúce nič nedeje, vymýšľa sa jedna hlúposť za druhou. Kto to všetko riadi? Prečo sa nepozrieme na druhú stranu Moravy? Tam to funguje. Takisto v Poľsku i  Maďarsku, len my tu roky prešľapujeme z nohy na nohu a čakáme, že sa stane zázrak. Sme síce katolícka krajina, ale na zázraky by sme už ani my nemuseli až tak veriť. Ak by sme nemali peniaze, tak by som to pochopil. Ale do mládeže sa vrážajú pomerne veľké finančné prostriedky a efekt žiadny. Práve naopak, ide to dolu vodou. Tréneri sú znechutení, športovcov ubúda, športoviská pustnú, premieňajú sa akoby zázračným prútikom na obchodné centrá a všetci sa prizeráme, krútime neveriacky hlavou a všetko plynie pomalým tempom do stratena. SR – Stratená republika.

                       Vladimír Handl