V nedeľu čakalo našich žiakov vyvrcholenie atletickej sezóny v podobe majstrovstiev Slovenska žiakov.  To najlepšie čo v Malackách v žiackej kategórii máme,  sa usilovne chystalo práve na tento vrchol. A výsledky prevýšili  naše očakávania.  Vrátili sme sa s dvoma slovenskými rekordmi, troma majstrovskými titulmi, jedným druhým a dvoma tretími miestami. K tomu ešte niekoľko finálových umiestnení signalizuje, že malacká žiacka atletika je na vzostupe. Je potešiteľné, že gro pretekárov tvoria žiaci športových tried na ZŠ Záhorácka, kde má Atletický klub AC Malacky svoje sídlo a aj vďaka  športovým triedam, má postarané o neustály prísun talentov.  Niekedy máme pocit, že ten široký diapazon od najmladších žiačikov, cez žiakov, dorastencov, juniorov a dospelých je nad naše sily zvládať, ale výsledky ukazujú pravý opak. Ale poďme pekne po poriadku. Naše najväčšie ohnivko v boji bol Marcel Žilavý, ktorý na minulých pretekoch vyrovnal slovenský halový žiacky rekord v behu na 60m prekážok časom 8,54s.  S tým sme neboli spokojní a našim cieľom bolo tento rekord vylepšiť. Taktika bola jasná. O rekord sa pokúsiť už v rozbehu a vo finále ho poprípade vylepšiť. Marcel splnil plán na 100%. V rozbehu dosiahol čas 8,38s a vo finále ho vylepšil na 8,34s. Tento čas však zďaleka nezodpovedá Marcelovym schopnostiam a ak by bolo  viac času a viac pretekov, čas by stiahol blízko k ôsmim sekundám. Halová sezóna je však krátka a toto boli Marcelove posledné prekážkarské preteky. S oveľa väčším napätím sme však očakávali súboj na 150m, kde boli až traja adepti na prvé miesto a aj na nový slovenský rekord. Žilavý, Benda a Figa. V súčasnosti asi tri najvýraznejšie osobnosti žiackej slovenskej atletiky. Marcel mal po prekážkach, Jakub Benda bojoval celý týždeň s chorobou a Lukas Figa vyhral 60m a 300m. 300m dokonca v novom slovenskom rekorde. Tento prestížny súboj nemal jasného favorita. Marcelova taktika však bola jasná. Vzhľadom k tomu, že sme predpokladali, že má Marcel z tejto trojice najmenej natrénovanú rýchlostnú vytrvalosť, musel to rozbehnúť čo najrýchlejšie a spoliehať sa na to, že ho na konci nedobehnú. Táto taktika vyšla parádne a Marcel si dobehol po víťazstvo v novom slovenskom rekorde 17,42s. Ďalším našim čiernym koňom bol ešte len 14-ročný Marek Havlík. Najprv vybojoval tretie miesto v behu na 300m v čase 38,75 sekúnd. To bola taká rýchlostná príprava na jeho hlavnú disciplínu 800m. Tam patril medzi favoritov a nenechal sa zaskočiť. Využil svoju rýchlosť a v záverečnej rovinke nedal súperom šancu. Zvíťazil v čase 2:14,75min. Marek ťaží zo svojej prirodzenej rýchlosti a tu je cesta k úspechom na stredných tratiach.  Bolo obdivuhodné, s akou ľahkosťou prešprintoval svojich súperov. V Malackách sa rodí bežecký talent, ktorého  slovenský beh potrebuje ako soľ. U nás totiž vládne predstava, že pomalí behajú vytrvalosť a rýchli šprinty. V Malackách rýchli behajú prekážky, skáču do diaľky a behajú 800m. O ďalšiu medailu sa zaslúžil Richard Šelc.  Žiak ôsmeho ročníka športovej triedy, ktorý sa atletike venuje len 2x do týždňa, aj to viac-menej bez akejkoľvek špecializácie, sa prebojoval do finále v behu na 60m, kde obsadil 7. miesto v čase 7,98s. Finále bolo počas diaľky a to ho tak rozbehalo, že hneď v prvom pokuse bez dosky zaletel do vzdialenosti 536cm. V poslednom pokuse, keď už od súperov odpozeral rôzne finty, akože treba predkopnúť a podobne, zaletel, opäť pri odraze pred doskou, do vzdialenosti 558cm, čím si vybojoval tretie miesto.  To bol skok na úrovni 590cm, takže máme k Marcelovi Žilavému ďalšieho 6 metrového skokana.  Už teraz sa teším na majstrovstvá okresu Malacky. To sú také malé majstrovstvá Slovenska na 250 metrovej dráhe. Žilavý, Havlík, Šelc a Radič logicky patrili aj k favoritom na prvé miesto v štafete na 4x200m. Na titul a slovenský rekord si však brúsili zuby hlavne Dubničania, ktorým prišlo vhod, že sme nenahlásili menovite štafety o 10.30 hod. doobeda, aj keď štafety sa bežali až o 18.00. Vraj to tak bolo v propozíciách. My nie sme až takí horliví čitatelia propozícií a išli sme prihlásiť štafety ako zvyčajne okolo tretej. To však bola voda na mlyn usporiadateľom a s radosťou nás poslali  do.....kade ľahšie. Našťastie pre nás, ani ďalšie kluby si toto nové nariadenie nevšimli, takže to už začínalo byť vážne. Rozhodcovia to vyriešili šalamúnsky. Každý klub, ktorý mal štafetu, musel podpísať, že so štartom „lajdákov“ súhlasí. Bardejov sa stal zberačom podpisov a milostivo nám jednotlivé kluby udeľovali právo štartovať s dodatkami, ako –„ ... tak si bežte, lajdáci ...“ a podobne. Nakoniec naši chlapci vybojovali druhé miesto. Vzhľadom k tomu, že sme mali v štafete dvoch (do nedele) neatlétov, to považujeme za veľký úspech. Ponížene ďakujeme všetkým, ktorí vo svojej blahosklonnosti dovolili chlapcom bežať, dovolili im vybojovať si medailu a možno naštartovali ich atletickú kariéru, pretože mohli byť účastníkmi úspechu, ktorý ich nakopne do seriózneho tréningu. V behu na 800m sa do prvej osmičky prebojovali naše dve bežkyne. Silvia Morávková dosiahla čas 2:47,77 min a obsadila siedme miesto. Na ôsmom mieste dobehla Pavlína Zechelová v čase 2:49,09min. Už dávno sme nemali v klube dve takéto bežkyne, ktoré majú predpoklady na dosahovanie oveľa lepších časov. Len to chce potrénovať.  V behu na 1500m chlapcov  sme mali tiež želiezko v ohni. Patrik Haramia je talentovaný futbalista, ktorý je rýchly aj vytrvalý. Bol zaradený do slabšieho behu, pretože nemal zabehnutý žiadny čas. Odtiahol si to sám a časom 4,57,02min obsadil piate miesto. Ak by bol v tom silnejšom behu, určite by bojoval o jednu z medailí. Piate miesto si vybojovala aj štafeta žiačok 4x200m v zložení Morávková, Zechelová, Vrbová a Chvílová. Treba ešte spomenúť Zuzku Švejdovú, náš 13- ročný bežecký talent, ktorá si vybojovala v behu na 1500m svoju prvú veľkú medailu. Obsadila tretie miesto. Ona síce preteká za Borský Jur, ale trénuje pod vedením Jakuba Valachoviča a je u nás ako doma, takže ju považujeme za našu. Nerobíme to takým spôsobom ako je na Slovensku zvykom, že by sme ju lanárili k nám. /Za Marcelom Žilavým už prišli z Banskej Bystrice a za našim chrbtom ho ťahali k sebe. U Bystričanov nič neobvyklé./ Nech robí dobré meno škole a obci Borský Svätý Jur -  ďalšie miesto na atletickej slovenskej mape, kde rastú talenty pre slovenskú atletiku.   

A na záver by som povedal, že v žiadnom prípade sa z nás nestanú naháňači medailí a rekordov. Verím tomu, že aj z týchto mladých atlétov sa stanú časom pretekári, ktorí budú šíriť dobré meno malackej atletiky, tak ako to robia ich predchodcovia Baňovičová, Chvílová, Štuková, Hladíková, Koch či Drozda.

                                                                V.Handl