Malacky (16. 4. 2011, 21:00). Tak sa nám počasie konečne „udobrilo“ a v sobotu 16. apríla nás počas šesťkilometrovej trasy krosového behu vo Vacenoviciach sprevádzali hrejivé slnečné lúče. Na programe dňa bolo už piate kolo Moravsko-slovenského bežeckého pohára (MSBP), na štarte hlavnej – mužskej kategórie sa zišlo dovedna 81 pretekárov. Žien štartovalo jedenásť. Po minulotýždňovom vystúpení našich malackých bežcov Valachoviča, Ožvolda a Matúša (hoci ten oficiálne reprezentuje holíčsky AK Junior), sme neboli s dosiahnutými časmi príliš spokojní a verili sme, že vo Vacenoviciach sa „pochlapíme“. Valachovič už bol zdravotne fit a spoločne s Matúšom si verili na popredné umiestnenia. Cez týždeň sme výdatne trénovali, navyše sme vzhľadom na blížiacu sa hlavnú sezónu vo štvrtok prvý raz vytiahli tretry a bolo to cítiť. Obaja pretekári udávali pred štartom únavu v tzv. zaďákoch, ale nohy boleli v podstate komplet – v tom tkvie zrada tartanu a tretier. Niektorí pretekári si tretry obuli i teraz na vacenovickú šestku, naši dali predsa len prednosť teniskám. Vacenovice sme videli len sčasti, no prišli nám, ako milá dedinka obklopená borovými lesmi a pieskami (silne pripomína panorámu Záhoria). V lesoch nájdete vyznačené turistické chodníčky. Práve piesky mali byť najproblematickejším bodom celej trate – približne 400 metrov od futbalového štadióna, kde bol štart aj cieľ, sa nachádzal približne 50 metrový piesčitý úsek, ktorý navyše mierne stúpal. My, ktorí sme zvyknutí počas tréningov na pieskoch trénovať, sme túto pasáž nepovažovali za obzvlášť náročnú. Trať je viac menej rovinatá, prvá polovica vás ženie z mierneho svahu, v druhej časti trate, pokiaľ aj bolo mierne stúpanie, nezaregistrovali sme ho. Jedným slovom – rovina, lesy, sem tam piesok, občas skrytý koreň stromu a jedna nepríjemná, takmer 90-stupňová zákruta v prvej polovici trate, ktorá vás donúti spomaliť a vyvedie vás na okamih z tempa. Ale žiadna tragédia.
Organizátori Behu oslobodenia Vacenovíc si väčšinu štartového poľa azda získali už počas prezentácie, kedy k štartovému číslu pribalili aj koláčik a najmä fľašu bieleho Veltínskeho vína s vyrazeným nápisom podujatia i informáciou, že ide o 37. ročník akcie. Pekné. Víno sme pred štartom nepili a máme dôvod domnievať sa, že podobne činila drvivá väčšina štartového poľa. Po dobehnutí už si takí istí nie sme.
Štart sa niesol v znamení frenetického potlesku pre Květoslava Hánu, ktorý sa pretekov vo Vacenoviciach, ale i ďalších mestách a dedinách, ktoré sa podieľajú na organizácii MSBP, zúčastňuje už dlhé roky. Nedávno oslávil 74 rokov a v sobotu prebehol trať v čase 34 minút, 55 sekúnd. Z našich pretekárov sa na štart postavila ešte Gabriela Janíková, ktorá chcela zabojovať v kategórii žien do 35 rokov. Zo zvučných mien súperov našich chlapcov, treba istotne spomenúť Lukáša Olejníčka z AC Moravská Slávia Brno, ktorý počas hlavnej sezóny beháva 1 500 m (osobný rekord má zbehnutý pod 4 minúty), ale aj ďalšie vytrvalostné trate. Počítať bolo treba i s Jiřím Čivrným z SK Nové Město nad Metují, ktorý však sám priznal, že 6 km je naňho krátka trať a on sám sa cíti „doma“ na cestných behoch – najlepšie na polmaratónoch. Spomenúť treba i Skaličana Mira Hlúpika alebo Petra Kotyzu (41 rokov !!!!) z VSK Univerzita Brno, ktorý našim pretekárom ukázal minulý týždeň chrbát v Mikulčiciach a tak mu to chceli vrátiť. Janíková sa na štarte stretla so svojou veľkou súperkou Zuzanou Stoličnou z REDE Bratislava, s ktorou bude bojovať o popredné umiestnenia do klasifikácie GP Záhoria žien nad 35 rokov. Kocky boli hodené – už len odštartovať.
Muži mali na programe tri kolá, ženy o jedno menej (4 km). Po vybehnutí zo štadióna bežci absolvovali okruh a vrátili sa späť na štadión, kde po škvarovej dráhe opísali kolo a opäť vybiehali do lesa. Sprevádzal ich pritom potlesk divákov, čo bolo žiaduce. Po štarte sa do čela razantným nástupom dostal Olejníček, avšak Čivrný, Matúš aj Kotyza sa ho chytili a nedovolili, aby medzi ním a ostatnými vznikla medzera. Valachovič sprvu zaostával pár metrov, ale po stabilizovaní tempa v druhej polovici prvého kola, sa pridal k vedúcej skupinke. Tempo bolo rýchle, jednu chvíľu ho udával Olejníček, jednu chvíľu Čivrný. Naši sa zatiaľ „viezli“. Počas prebiehania štadiónom bolo ešte ťažko tipnúť na celkového víťaza. V druhom okruhu začal dobiedzať Valachovič, ktorý sa na chvíľu dostal do vedenia, no po chvíli odovzdal opäť vedenie druhým. Najaktívnejším členom vedúcej skupinky bol ľahkonohý Olejníček, ktorý kontroloval tempo a počas dokončovania druhého kola už bol prvý. V tesnom závese sa viezol Valachovič a Čivrný, Matúš s Kotyzom už mierne strácali. V treťom kole sa tempo stupňovalo, Olejníček a Valachovič sa „utrhli“, Čivrný zostal po zvyšok trate sám a v ďalšom súboji sa Matúš dostával pred Kotyzu. Blížilo sa rozhodnutie. Olejníček však pôsobil suverénnym tempom a bok po boku vyčkával na vhodný moment, aby zaútočil na malackého bežca. Stalo sa tak približne dvesto metrov pred vbiehaním na štadión. Olejníček nasadil tempo, na ktoré Valachovič len sťažka reagoval. „Sám som cítil, že Olejníčka neporazím. Skôr som si chcel udržať druhú priečku, lebo Jirka Čivrný už zaostával pár desiatok metrov a ak by som o náskok prišiel, vyčítal by som si to,“ referoval dojmy Valachovič. Čivrný napokon Valachoviča nedobehol a skončil tretí, Olejníček zvíťazil o sedem sekúnd pre Jakubom. Jano Matúš si v závere ustrážil štvrté miesto, Petr Kotyza z Brna dobehol piaty, Hlúpik zo Skalice šiesty. Jano Matúš si v cieli sypal popol na hlavu – „mám problém udržať vysoké tempo a ak by som zvládol bežať rovnako až do záveru, hádam to mohlo byť aj lepšie.“ Časy, ktoré bežci dosiahli, označil riaditeľ súťaže MSBP Pavel Bíla za rýchle. Napriek tomu však boli o poznanie pomalšie, ako na Hodonínskom krose (Valachovič tam mal čas 19:16, tu 21:30, Matúš 19:29, teraz 22:10). Obaja tvrdia, že bežali v ostrom tempe, snáď ešte rýchlejšie, ako v Hodoníne. Existujú teda len dva možnosti – buď je vo Vacenoviciach trať o niečo dlhšia, ako v Hodoníne (to by bolo pozitívne zistenie) alebo sú trate rovnaké a naši sa výrazne zhoršili (čo by bolo smutnejšie...). Podstatné je, že sme opäť absolvovali kvalitné preteky, ktoré nás opäť preverili pred hlavnou sezónou. Gabika Janíková v kategórii žien do 35 rokov dobehla šiesta v čase 21:07 min na štyri kilometre. Julo Ožvold mal pracovné povinnosti, ale už v nedeľu, na druhý deň, očakával štart na horskom behu Malých Karpát, Baba - Kamzík, ktorý meria 26 km a nie je to žiadny relax. Z Vacenovíc sme odchádzali celkom spokojní, ďalšie kolo je na programe v Hodoníne 28. apríla. Zrejme sa tam zúčastníme, hoci už cez víkend nato sú na programe preteky na dráhe.
-TK AC-
Výsledky:
Muži – hlavná kategória: 1. L. Olejníček (AC Moravská Slávia Brno) 21:23 min, 2. J. VALACHOVIČ (AC Malacky) 21:30 min, 3. J. Čivrný (SK Nové Město nad Metují) 21:42 min, 4. J. MATÚŠ (AK Junior Holíč) 22:10 min, 5. P. Kotyza (VSK Univerzita Brno) 22:23 min, 6. M. Hlúpik (AŠK Grafobal Skalica) 22:32 min.
Ženy do 35 rokov: 1. K. Doubková (AHA Vyškov) 17:00 min, 2. M. Hynštová (Vyškov) 17:54 min, 3. M. Durnová (Branpac Veselí nad Moravou) 18:14 min, 4. Z. Stoličná (REDE Bratislava) 19:28 min, 5. J. Klimešová st. (SBK WIKY Kyjov) 20:33 min, 6. G. JANÍKOVÁ (AC Malacky) 21:07 min
Viac foto na tejto adrese:
V strede víťaz Olejníček, vpravo Čivrný a vľavo druhý v poradí, Valachovič (AC Malacky)
Predštartová atmosféra
Zabudli sme napísať, že bežci uliali na prvý pokus štart (vidíte, stane sa aj vytrvalcom...)
V poriadku... Stopky v akcii!
Po bežcoch sa len zaprášilo. Pripomína to konské dostihy.
Situácia po prvom kole - nič nie je isté (obdoba pesničky od Táslera)
Na chvíľu sa malacký bežec dostal do vedenia. V tesnom závese Olejníček, mierne už zaostáva Čivrný.
Tak chlapci - kto z koho...?
Cieľ... finito!!!
