Na medzištátne stretnutie dorastu Česko – Maďarsko – Slovensko sme sa v našom klube  tešili, pretože sme mali až štvornásobné zastúpenie. Baňovičová v diaľke a trojskoku, Chvílová v trojskoku, Hruščová v oštepe a Drozda v behu na 400m prekážok. Očakávali sme od našej výpravy aspoň nejaký ten útok na limity, ktoré by ich katapultovali na majstrovstvá sveta do 17 rokov. Do Veszprému sme dorazili v piatok poobede po veľmi príjemnej ceste, ktorú sme strávili pozorovaním maďarského vidieka. Ubytovali nás hneď vedľa štadióna, takže logicky prvé naše kroky viedli k jeho obhliadke. Už pri prvom dotyku s tartanom sme skonštatovali, že je to veľmi rýchly povrch ako stvorený na dobré výkony. Išlo len o to, či sme si so sebou pribalili i formu.

Sobotňajšie ráno nás privítalo teplými slnečnými lúčmi a príjemným vetríkom, ktorý vial v smere cieľovej rovinky a to poteší srdce každého atléta. Ako prvá sa predstavila v oštepárskom sektore Veronika Hruščová. Po zdravotných problémoch, keď vlastne tento rok ani poriadne nehádzala, dosiahla slušný výkon 38,67m a aj keď so svojimi súperkami prehrala, bol to statočný boj a nedá sa povedať, že by Veronika sklamala.

Monika Baňovičová skákala najprv diaľku a vyzeralo to celkom pekne. Pre Moniku sú každé preteky tréningom techniky, pretože na tréningu zatiaľ neskáčeme. A učí sa rýchle. Prvé pokusy neboli ešte celkom v poriadku, ale šiesty už bol podľa trénerových predstáv. Osobák 561cm potešil. Súboj to bol vyrovnaný a o poradí rozhodli centimetre. Monike sa ušlo piate miesto. Nedočkavo som čakal na trojskok. Bál som sa tvrdého povrchu a moje obavy sa čiastočne potvrdili. Eliška i Monika si odtrpeli svoje a bolo vidieť, že toho majú plné zuby. Češkám a Maďarkám však nedali šancu a o prvé miesto si to rozdali medzi sebou. Viacej šťastia mala Monika, ktorá Elišku porazila o 4 cm. Výkony 12.06m a 12,10m potešili, ale limit 12,20 tentoraz odolal. Marco Adrien Drozda v behu na 400m prekážok mal smolu, pretože prvá prekážka mu vyšla na druhú nohu a v tomto rytme absolvoval celú trať. Z tohto dôvodu nemohol ani očakávať nejaký lepší čas než 58,12s.

Celkovo to boli pekné preteky a aj keď naša reprezentácia nedržala s Čechmi a Maďarmi krok a v komentári SITA som sa dočítal, že to bolo fiasko, ja osobne s takým hodnotením nesúhlasím. Fiasko je podľa mňa, keď prehráte výrazným rozdielom neočakávane. A toto sme všetci očakávali. Maďari idú v mládežníckej atletike míľovými krokmi dopredu, o českej atletika ani nehovorím a my roky prešľapujeme namieste a zatiaľ to ani nevyzerá, že by sa nejaké riešenia ako posunúť našu mládežnícku atletiku vpred, rysovali. Zatiaľ môžeme byť radi, že si aspoň v doraste naši atléti môžu merať sily so silnými kolektívami, pretože o kategóriu vyššie sa už s nami na reprezentačnej úrovni stretávať nechcú.

 

                              Vladimír Handl