Jdi na obsah Jdi na menu

Na Veľkom Hincovom plese, prvýkrát v živote

23. 10. 2012

Na Veľkom Hincovom plese, prvýkrát v živote

Štrbské Pleso (23. 10. 2012). Dnešná túra vo Vysokých Tatrách už bola o poznanie náročnejšia. Do tímu ku mne, Monike a Eliške pribudli dve ďalšie atlétky – šprintérka Maťa Kecskésová z Nových Zámkov a skokanka a prekážkarka Veronika Flosníková z Liptovského Mikuláša, ktorá beháva za Martin. Sprvu sme sa trochu spoznávali, ale niet lepšieho prostredia na zoznámenie sa ako v peknom prostredí hôr.  

Maťa a Veronika boli po včerajšku, keď sa de facto len aklimatizovali v novom prostredí plné energie. Monika a Eliška už včera dostali záber v podobe túry na Chatu pod Soliskom. Vypočítal som (od oka), že to činí cca 12,8 km v náročnom kopcovitom prostredí. Ja sám som si po včerajšku mohol pripísať na konto rovných 15 km, keďže som si ešte doprial výbeh na Predné Solisko. Takže obe malacké atlétky už cítili v nohách únavu.

Program bol jasný – vyraziť zo Štrbského plesa po červenej značke (Tatranská magistrála) smer Popradské pleso (cca 1500 m nad morom). Hlavný cieľ pre dievčatá potom bolo Veľké Hincovo pleso (najmä Monika o ňom básnila, tak sme jej to splnili) a moja privátna výzva – Kôprovský štít. Tesne za Štrbským plesom sme opäť stretali početné skupiny turistov a českých atlétov. Na istom mieste sa od červenej tiahne aj zelená, obe pritom vedú na Popradské pleso. Rozhodli sme sa, že počas cesty na pleso zvolíme zelenú, naspäť potom červenú. Celá červená medzi Štrbským a Popradským plesom je zároveň i náučný chodník, kde turista nájde každú chvíľu informačnú tabuľu o tunajšej vegetácii a iných turistických zaujímavostiach. Cesta zelenou nás viedla okolo Hincovho potoka. Ja som si v rámci kondičných tréningov vybiehal náročné stúpavé pasáže. Mal som však veľkú radosť, že štyri moje spoločníčky za mnou zaostávali len pár minút, čo bol neklamný znak toho, že využívali každú miernejšiu časť na to, aby pobehli. Úctyhodné na šprintérky a skokanky. Tak som si nemusel zbytočne lámať hlavu nad tým, ako to časovo stihneme, na Popradskom plese sme boli za 45 minút (mapa udáva 1,25 hod peši).

tatry-1st-day-004-1024x768.jpg

Pleso je pekné (veď napokon to je zbytočné písať) a stretli sme pri ňom skupinu okolo Andreja Biciana, ktorá sa chystala na Ostrvu. My sme pokračovali po modrej značke už v smere na Hincovo pleso, najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách. Terén sa každým krokom stával viac náročným. S ubúdajúcim lesom pribúdalo celkom zákonite kosodrevinové pásmo a chodník sa menil z hlineného na kamenný. Stúpanie na rázcestie medzi modrou (smer Hincovo pleso) a červenou, ktorá vedie na Roháče, leží vo výške 1640 m. Pauzu na fotenie sme dali pri malých vodopádoch kúsok vyššie a potom sme už sledovali, ako ubúda aj kosodreviny a pred nami sa rozkladali trávnaté pláne, posiate popadanými balvanmi, malinkými jazierkami, ktoré tu vytvoril Hincov potok a občasnými pásmi snehu. Prudké stúpanie na pleso bolo doslova „dych vyrážajúce“, no dievčatá pracovali ako stroje. Zaostávali len minimálne a keď aj terén a balvany  zabraňovali vo vybiehaní, použili rýchlu chôdzu. Stalo sa čosi nevídané – babám som radil, aby trochu zvoľnili, ale moje slová nepadli na úrodnú pôdu. Až keď sa pred nami otvorilo Hincovo pleso (1946 m), bolo na všetkých štyroch dievčatách vidieť, ako sa im uľavilo. Okúzlené atmosférou sa začali fotiť, vytiahli sa energetické tyčinky a dievčence si vychutnávali slnečné lúče.

Nie tak ja – keďže som si naplánoval ešte krutý výbeh na Kôprovský štít (2363 m). Najprv musí človek prekonať kľukatý chodník na Vyšné Kôprovské sedlo (2180 m) a potom už ho sprevádza červená značka až na štít. Krásne počasie prilákalo mnoho ľudí, takže kľukaté chodníčky sa opticky hemžili ťažko pracujúcimi turistami. Mne sa podarilo vybehnúť od Hincovho plesa až na vrchol za niečo vyše dvadsať minút, pričom podľa tabule by to malo trvať pešo hodinu pätnásť. Na vrchole mi srdce tĺklo ako besné, ale to už som sa rozhliadal po okolitých končiaroch , mnohé už na poľskej strane Tatier. Najviac mi tu v Tatrách prekážajú zostupy. Treba zabudnúť na nejaký svižný beh, inak si jeden koleduje o úraz. Tak som sa vliekol dolu kopcom a moja predstava, že sa mi podarí dohnať baby, sa ukázala ako naivná. Boli rýchle ako smrť, najmä Veronika a Eliška, ale výborný výkon predviedli aj ostatné dve. Ďalšia krásna prechádzka, teda vlastne horský beh za nami. Počasie je vynikajúce, radosť trénovať.

Poobede sme si našli mierny kopček pod sedačkovou lanovkou vedúcou na Solisko a spravili tu poctivú abecedu, odrazy a členkové skoky do kopca. Do siedmej som stihol dať dievčatám masáž a potom sme regenerovali v saune. Teraz sme všetci krásne unavení a tak sa chystáme k spánku, čím sa, ako sa tak dívam okolo seba, dosť líšime od ostatných mladých atlétov tu na sústredení. Zajtra nás čaká voľnejší režim, túru dáme len krátku, aby sme stihli poobede dať úseky, odrazy a prípadne činku vo vyššej kvalite. Tak zatiaľ…

Dnešné vrcholy: Popradské pleso (1500 m) – Rázcestie nad Žabím potokom (1620), Veľké Hincovo pleso (1946) – Vyšné Kôprovské sedlo (2180) – Kôprovský štít (2363).

Kilometráž: Dievčatá prebehli 18,2 a ja 21,4 km.

 

Jakub Valachovič

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář