Jdi na obsah Jdi na menu

Na samote u lesa – tam sa dobre trénuje!

29. 12. 2011

Na samote u lesa tam sa dobre trénuje!
 
atletik-016.jpgPliešovce (27. 12. 2011, 20.30). V týchto dňoch mieri množstvo ľudí na lyžiarske svahy. Zima je biedna, ale vo vyššie položených strediskách prebieha normálny lyžiarska sezóna. Keď si predstavím, že by som mal tráviť svoj voľný čas spúšťaním sa zo svahu, vyťahovaním sa na kotve a čakaním v radoch na vlek, nenapĺňa ma takáto vízia rozhodne pozitívnou náladou. Už je to asi diagnóza, že omnoho lepší pocit mám, ak fyzicky niekde pracujem na svojej kondícii. Tak som sa vydal na pár dní na lazy k Pliešovciam, kde býva môj strýc. A keď lyžovať? Prečo nie? Jestvujú bežky – a to je predsa krásna príprava počas zimných dní.
Pliešovce ležia cca 20 kilometrov od Zvolena smerom na juh. Prostredie lazov je jedinečné a predsa pre mnohých možno neprívetivé. Na kopcoch, ktoré sa tu rozkladajú, sa lesy striedajú s ovčími košiarmi. Z času na čas narazíte na skupinku domčekov. Ďalšie sa nachádzajú až na druhom kopci, prípadne v inom údolí. Ľudí tu mnoho nestretnete. Mnohé domy sú neobývané a slúžia len ako víkendové azyly pre tých, ktorí chcú ujsť ruchu miest. Domy spájajú strmé cestičky, kľukatiace sa pahorkatinou. Predsa sa nájde niekoľko tunajších obyvateľov, ktorí žijú na samotách permanentne. iste – nakupovať sa musí do dediny, k lekárovi sa musí ísť do dediny (alebo skôr do mesta), pošta sem nechodí (alebo si aspoň nie som istý). Je tu však pokoj a človek žije v súlade s prírodou.
atletik-019.jpgČi ma takýto život láka? Príliš nie. Ale na odreagovanie a tréningy je to akurát. Strýko, ktorý sa sám pasuje za vlka samotára, tu pred niekoľkými rokmi kúpil pozemok s dvomi stavbami. Z tej jednej si spravil útulné bývanie. Ešte dva roky dozadu napriek obývateľným podmienkam som sa musel zmieriť s istými alternatívami, nad ktorými by možno iný ohrnul nos. Samozrejme – nehovorím o živote na spôsob filmu Jak dostat tatínka do polepšovny (http://www.youtube.com/watch?v=Cx6mbNb-OVk). Ale prírodné WC alebo jedna miestnosť s vaňou v kúte samozrejme narúšali (hoci len mierne) normálny štandard. Odvtedy sa veci zmenili a teraz už je dom dvojposchodový, s dvoma izbami a kúpeľňou. Takéto podmienky sú pravda schodnejšie, hoci občas je fajn, ak sa tréningy odohrávajú v „bojových podmienkach“. Ostatné zostáva po starom. Okolie je stále pusté, ľudí tu príliš niet. Na trénovanie ideálne. Raz bežíte do kopca, inokedy z kopca. Dlhú rovinu, ako u nás na Záhorí, tu nehľadajte. Všetko je v súlade s prírodou – srdce Jula Ožvolda by zaplesalo. Navyše, neďaleko odtiaľto sú bežkárske rezorty – Šachtičky alebo Skalka. Vraj sú tam ideálne podmienky na bežky – 40 cm snehu a upravené trate aj pre voľnoštýliarov. Takže konečne sa postavím na lyže, keď už je zima na západe taká skúpa.
Dnes som doobeda cestoval, takže po príchode do Pliešoviec som mal len necelé dve hodinky na tréning. Stačí! Pravda – včera boli preteky a tak dnes na programe nebola žiadna naháňačka. Už to tu trochu poznám. Z našej lokality zbieham až takmer do Pliešoviec. Lúka je nerovná, navyše sa tu drží ešte zvyšok mokrého snehu, ktorý je navyše šmykľavý.
atletik-018.jpgOpatrnosť na prvom mieste. Prebehnem kúsok po asfaltke a vydám sa skrz pole smerom k chate Tôčky, ktorá je na začiatku druhého kopca. Odtiaľto vybieham dobre známym smrekovým lesom. Chodník sa nezmenil, stále vyzerá skôr ako divoký žľab vytvorený vodou. Stále treba dávať pozor. Stúpanie je tu značné. Predstavte si, že vybiehate zjazdovku na Pezinskej Babe. Hoci klušete, dáva vám to riadne zabrať. O chvíľu sa dostávam na tunajšiu zjazdovku. Uprostred samoty niekto vystaval lyžiarsky vlek na celkom strmom kopci. Súdiac podľa stavu zariadenia, o vlek sa niekto stará a funguje. Netuším však, kto sem chodí lyžovať. Možno miestni z Pliešoviec a okolia, ktorým sa nechce chodiť do Nízkych Tatier alebo Kremnických vrchov a majú tu zjazdovku prakticky za humnom. Tu som pred pár rokmi videl v lete prebiehať medvede – na samom vrchole svahu. Ozaj – medvede! Uvedomím si, že tu nie som v Malých Karpatoch, kde sa možno aktuálne báť azda pumy senickej. Medveď – to je v týchto končinách úplne bežný obyvateľ lesov. Navyše – zvyknem behať potichu a preto u nás často stretávam lesnú zver, ktorá moju prítomnosť postrehne na poslednú chvíľu. U sŕn mi je to fuk. Ale medveď? Odporúča sa byť v horách hlučný. Alebo aspoň dávať zvukom najavo svoju prítomnosť. Medveď radšej zmení trasu a kontaktu s ľuďmi sa snaží vyhnúť. Trochu ľutujem, že tu nie je so mnou Jano Matúš. Naše vzájomné škriepky počas behu by medveďa stopercentne odlákali. Tak sa snažím aspoň sem tam nahlas odkašľať, tlesknúť rukami, hlasno fučať. A tiež som si pustil hudbu na mobilnom telefóne, ktorá okrem toho, že robí okolo mňa zvukovú kulisu, poháňa ma vpred do ostrého strmáku.
atletik-017.jpgStihol som obehať všetky okolité kopce. Krajina sa tu rapídne nemení. Lesné chodníky sa striedajú s ovčími pasienkami. Hoci som bežal len niečo vyše hodinu, cítil som v nohách únavu. Kopce – to je ono. Zajtra sa chystám na Šachtičky na bežky. A tiež na ďalší okružný beh po okolí. Pozdravujem všetkých doma a – trénujte!
Jakub Valachovič
 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář