V stredu 16.júna  prebehlo na Mladej garde druhé kolo atletickej žiackej ligy bratislavskej oblasti. Súťažilo najmladšie žiactvo a staršie žiactvo. Toto nie veľmi šťastné spojenie dvoch kategórií prinieslo množstvo problémov a treba jednoznačne povedať, že takto sa robiť preteky nemajú. Je síce pekné, že o atletiku majú v Bratislavskom kraji deti obrovský záujem, ale táto masovka, ktorá má pramálo spoločné s atletikou, nepomáha kvalite, skôr jej škodí. Veľké množstvo rozbehov, polhodinové meškania štartov, redukovanie pokusov v skoku do diaľky, to všetko spôsobuje jeden veľký chaos, na ktorý doplácajú tí, ktorí si chcú kvalitne zapretekať. Ono by to až tak nemuselo vadiť, keby mali atléti príležitosť zúčastňovať sa aj iných súťaží. Bohužiaľ, v dnešnej koronovej dobe sa musíme spoliehať na bratislavské stredy a to je pomaly frustrujúce. Nám len ostáva veriť, že tento stav sa časom bude meniť k lepšiemu a dočkáme sa niečoho takého ako v Česku, ktoré je bohužiaľ v atletike na sto honov pred nami. A keď to ide tam, nechápem, prečo by to nemohlo ísť aj v Bratislave.  

Vybrať z tej obrovskej záplavy výsledkov tie, ktoré majú určitú hodnotu, nie je vôbec jednoduché už aj preto, že výsledková listina hapruje, poradie nesedí a človek na to musí mať nervy, aby sa v tom zorientoval. Nuž treba len dúfať, že výsledky sa opravia a v budúcnosti nastanú také zmeny, ktoré atlétom pomôžu dosahovať čo najlepšie výkony. Zatiaľ mi to pripomína našu záhorácku GPZ, bežecké preteky, kde je detí ako smetí, ktoré sa často prvýkrát postavia na štart. Tam je to milé a organizátori tento nápor zvládajú, pretože za tie roky v tom už vedia chodiť.  Tu by som čakal niečo iné a dúfam, že sa raz dočkám. 

Takže,  čo mi tak padlo do oka. Jednoznačne Terezka Beňová, ktorá potvrdila svoju minulotýždňovú rýchlu šesťdesiatku a časom 8,09s si o stotinu vylepšila osobák.  A riadne to rozbalila na 150-ke, kde zabehla neuveriteľných 19,42s, čo ju katapultovalo do čela slovenských žiackych tabuliek.  Zdá sa, že nám v klube rastie nádejná šprintérka. Hlavne pre jej prejav. Nejde ani tak o časy, ale ona, keď sa na tej rovinke rúti do cieľa, vyžaruje taký kopec energie, až to zahreje moje atletické srdiečko. A to sa mi stalo aj u našej dorastenky Laury Albertovej v oštepe. Ak pominiem technickú nedokonalosť oštepu v jej prevedení, čo je pochopiteľné, pretože Laura ešte oštepárka nie je, tak z jej prejavu vyžaruje taká energia, ktorá mňa ako trénera celkom vtiahla do deja. Jednoducho povedané, dobrý atlét musí mať niečo v sebe,  čo sa nedá definovať, ale je to cítiť.  U malých detí to je vidieť najlepšie. tie majú energie na rozdávanie. Ona sa časom vytráca, ale komu ostane aj neskôr, ten má šancu, že sa stane poriadnym atlétom. Laura hodila 32,82m, čo nie je až tak svetoborné, zatiaľ je na šiestom mieste slovenských dorasteneckých tabuliek, ale potenciál je tam veľký.

Ešte ma zaujala naša dorastenka Miška Salayová. Utekala 800m. V sobotu ju čakajú M-SR dorastu v Košiciach, kde patrí k favoritkám na titul. Možno si poviete, že prečo teda išla 800m aj v Bratislave. Nuž, z jednoduchého dôvodu. Miška dlho nepretekala a nemá na 800m žiadny výkon. Takže by sa v Košiciach nedostala do toho lepšieho behu. A tomu sa chcel jej tréner Jakub Valachovič vyhnúť, tak jej kázal doslova vyklusať za 2:25min. Ja sa už teraz teším na tú košickú osemstovku, pretože, ale to nechcem predbiehať. Verím, že v sobotu nás Miška poteší a že to bude návrat, ako sa patrí.

Takže hor sa cez víkend do Košíc na majstrovstvá Slovenska dorastu. Medailové ambície náš AC určite má, takže sa nechajme prekvapiť a držme palce. 

                                              Športu zdar a atletike zvlášť. 

A nakoniec, keď som sa rozpísal o energii, je radosť pozerať na našich najmenších, ako pretekajú. A ak by som mal niekoho spomenúť, tak sa nedá nezastaviť pri Matiasovi Michalovičovi. Toho je plný štadión a je radosť naňho pozerať. Nielen preto, že vyhráva, čo sa dá, ale je to doslova atletický “zjav“. A z dievčat je radosť pozerať na Mrázovú Andrejku. Vždy usmievavá, milá, krásny bežecký štýl. Mne na tej dráhe doslova svieti.  A niekedy, keď sa na tých pretekoch nudím, zrazu vidím takýchto krpcov, ako si to s radosťou švihajú po ovále, vtedy pookrejem a poviem si, že napriek všetkému, je tá atletika nádherná.

                  V.Handl