Monike Baňovičovej sa nedarilo vo Viedni
29. 1. 2014
S Monikou Baňovičovou som sa vybral v utorok do Viedne na kvalitný medzinárodný míting, kde som sa tešil, že v silnej medzinárodnej konkurencii Monika zaútočí na výkon okolo 12,60cm. Rozbeh sme predĺžili o ďalší dvojkrok a bol som zvedavý, ako tento 14- krokový rozbeh zvládne. V rozcvičke to vyzeralo perfektne, takže som bol plný očakávaní. Prvý pokus bol vynikajúci, len malý prešľap zabránil tomu, aby Monika splnila stanovený cieľ. Tak sme posunuli rozbeh o stopu dozadu, aby Monika zaistila finále. 12,19cm s odrazom na začiatku dosky bol slušný skok, pri ktorom Moniku zabolel sval na prednom stehne a bolo po súťaži. Síce sa snažila, skákala ďalej, ale to už bolo trápenie a žiadny výkon sa z toho už vyčariť nedal. Aj taký býva šport. Nevyspytateľný a niekedy nespravodlivý, ale to všetko k tomu patrí. My sme po sústredení na Kanároch podcenili rehabilitáciu a toto sú toho dôsledky. Preto hovorím všetkým, rehabilitujte, rehabilitujte, rehabilitujte a až potom trénujte. Tréning nie je až taký podstatný ako rehabilitácia. Bez nej totiž nemôžeš dosiahnuť ciele, ktoré si stanovíš. Telo ťa jednoducho nepustí a časom ťa zradí. To je jediná istota, ktorá čaká športovcov, ktorí sa nevenujú regenerácii. My sme ju mesiac vypustili a aj Eliške aj Monike to telo dalo hneď na vedomie. Mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa. V. Handl
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
