Jdi na obsah Jdi na menu

Monika v Rieti bojovala

19. 7. 2013

 

Tak som si včera pri pive pozeral Eurošport, kde dávali ME juniorov a zmierený s tým, že nemôžem nič ovplyvniť, som čakal, či uvidím aspoň jeden Monikin pokus. Režisér si ju samozrejme všimol a do priameho prenosu zaradil hneď jej prvý. To isté sa stalo aj pred dvoma rokmi na majstrovstvách sveta do 17 rokov, kde v kvalifikácii trojskokaniek bola Monika režisérovi tiež sympatická a videl som každý jej skok. Pre mňa ako trénera je pozitívne, že keď už tam nie som, aspoň si Moniku všímajú režiséri a ja jej snaženie môžem aspoň takto zhodnotiť. Byť v priamom prenose na Eurošporte pri absolvovaní svojho pokusu, ak nie ste úplná špička, sa len tak ľahko niekomu nepodarí. Pre Moniku to však problém nie je. Dúfam, že ďalší rok na majstrovstvách sveta budú dávať Moniku nielen kvôli vzhľadu, ale aj výkonu. Ten prvý pokus sa jej nevydaril a 11,90m ma, povedané veľmi mierne, vytočil. Pozeral som prenos s mojim kamarátom Igorom Kondelom, s ktorým sa venujeme atletike od malička a boli sme zaskočení. Ani zďaleka to nevyzeralo podľa našich predstáv a nedočkavo sme čakali na ďalšie pokusy. S počítačom na kolenách, sledujúc priebežný vývoj súťaže, som po prvom pokuse vedel, že finále to nebude. Druhý pokus 12, 20m bol iba odraz prvého skoku a 12,57m v treťom ma potešilo, pretože Monika bojovala do konca a to sa počíta. Nechcem sa vyhovárať na to, že bol protivietor, že skákala zo slabšej nohy, jednoducho na 12,88m a postup v danej chvíli nemala. Ja som však s odstupom času spokojný s jej vystúpením a treba si uvedomiť, že Monika nemá ani 18 rokov a v budúcom roku sa konajú majstrovstvá sveta juniorov v USA, kde smeruje naše úsilie. Cieľ sme mali finále, ale posúvame ho o rok do Ameriky. V Rieti pozbierala nové skúsenosti, ktoré nám isto pomôžu v príprave.
998706_212580442229750_534970018_n.jpg
Trojskok pre nás momentálne skončil a ideme na šprinty a prekážky. V hale nás čaká juniorský slovenský rekord na 60m prekážok. Monika drží žiacky aj dorastenecký, takže dúfam, že do zbierky pribudne aj juniorský. Treba poznamenať, že posilňovať sme začali až na Kanárskych ostrovoch na popud trénera Miša Pogániho, kreatín a iné podporné prostriedky sme zatiaľ ešte nezaradili do nášho repertoáru a ak zoženieme peniaze na ešte kvalitnejšiu prípravu ako sme mali minulý rok, /tá bola mimochodom veľmi kvalitná, peniaze sme mali a všetko vyšlo podľa plánu, dokonca aj zväz nám prispel obrovskou sumou 300 eur na rok/, tak sa zase posunieme o kusisko ďalej. A netreba zabudnúť na Elišku Chvílovú, ktorá chýbala v Rieti len „vďaka“ vyoperovanému žlčníku a ktorá vyzerala v máji na prvých pretekoch fantasticky. Ak táto dvojica v príprave zaberie, iste potiahne so sebou aj naše mladé želiezka v ohni, ktoré mi už od rána vyvolávajú, kedy bude tréning. Monika môže byť motiváciou aj pre ostatných.
426181_212580505563077_731593744_n.jpg
 Posledných 15 rokov máme stále pretekárov na mládežníckych majstrovstvách sveta a Európy. Naša nová mlaď je zárukou, že v tomto trende budeme pokračovať aj v budúcnosti. A Monika a Eliška by mohli byť tou čerešničkou na torte. Keď sme s Igorom Kondelom v roku 1992 založili AC, našim snom bolo vychovať niekoho na OH. Cesta je správna, už len dotiahnuť nejaké detaily a Rio je naše. A ak by to aj nevyšlo, dôležitejšia je cesta než vrchol. A po tejto našej acmalackej cestičke sa nám zatiaľ kráča príjemne.
                               V.Handl

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář