Tri naše atlétky si vybojovali právo reprezentovať Slovensko na medzinárodných hrách mládeže do 13 rokov v atletike, ktoré sa uskutočnili vo Varšave 21.júna.  Monika Baňovičová, Romana Sekáčová a Dominika Dacková sa spolu s trénerom Handlom vybrali na dlhú cestu do hlavného mesta Poľska. Cesta skutočne nemala konca, pretože autobus zbieral atlétov zo všetkých kútov Slovenska a keď sme sa už konečne dostali na poľské územie, cesty v Poľsku sú v takom stave, že naše sú proti nim rýchlodráhy. Z Malaciek sme vyrazili o piatej ráno a vo Varšave sme sa ocitli o deviatej večer. Preteky boli hneď na druhý deň, takže každý z výpravy sa snažil dostať čo najskôr do postele. Celý pobyt sa o nás starala pracovníčka slovenského veľvyslanectva Anna Kucowska, ktorej i touto cestou ďakujeme. Boli sme informovaní, že je Poľka, ale jej krásna slovenčina, ktorú študovala  vo Varšave, nás príjemne prekvapila. Na druhý deň ráno sme sa vybrali na plavbu loďou po Visle a na prehliadku centra Varšavy. Potom nás prijal na slovenskej ambasáde veľvyslanec Slovenskej repobliky v Poľsku, pán František Ružička i so svojou manželkou. Pán veľvyslanec nám zaželal veľa úspechov  a sľúbil, že nás príde na štadión povzbudzovať. No a potom sme sa dočkali konečne tak dlhoočakávaných pretekov. Na štarte sa predstavilo osem krajín a to Litva, Lotyšsko, Estónsko, Maďarsko, Česko, Ukrajina, Slovensko a domáce Poľsko. V každej disciplíne sa predstavilo na štarte osem pretekárov jednotlivých krajín. Ako prvá Malačianka vybehla na 600-metrovú trať Romana Sekáčová, ktorá nahodila ostré tempo na osobný rekord. V cieľovej rovinke už nestačila na dve pretekárky, ale jej tretie miesto v osobnom rekorde 1:43,20min bolo veľkým úspechom. Dominika Dacková v skoku do výšky skákala s veľkou trémou a aj keď si vyrovnala osobný rekord 145cm, stačilo to len na piate miesto. Dominika mala na viac, ale zodpovednosťjej zviazala nohy. Tréma však nezviazala nohy Monike Baňovičovej, ktorá si v krásnom behu na 60m vylepšila osobný rekord o jednu stotinu a zvíťazila v čase 8,16s.  Bolo to jediné víťazstvo slovenskej výpravy, takže i o to väčšia bola naša radosť.

Na druhý deň nás zase čakala dlhá cesta domov, ale ubehla s dobrým pocitom, že sme úpešne reprezentovali nielen Slovenskú republiku, ale i Malacky, Atletický klub AC a školu ZŠ Záhorácka, kde sa dievčatá v športových triedach pripravujú.

                                                     Handl Vladimír