Na M-SR dospelých som sa tešil, pretože Eliška aj Monika sa stále vylepšujú a aj keď by to chcelo ešte mesiac, dúfal som, že osobáky padnú. A stalo sa. Monika sa na prekážkach zlepšuje od behu k behu a nebolo tomu inak ani teraz . V technicky výbornom behu sa časomiera zastavila na čase 8,84s, čo jej vynieslo druhé miesto za Luciou Mokrášovou. Jediná chybička krásy bol reakčný čas nad 0,180s, čo ju obralo o čas pod 8,80s. Vo vloženom behu zopakovala čas 8,84s, tentoraz už bez Luciinej spoluúčasti, ktorá si trocha narazila pri rozcvičke koleno a nechcela riskovať. Škoda, že halová sezóna končí, pretože ťažko povedať, pri akom čase by sa Monika zastavila, ak by mala ešte pár pretekov. Na druhej strane som rád, že hala končí, pretože tvrdý povrch v Eláne nám dáva riadne do tela a pri tréningoch to nohy cítia.                                                                         

 Eliške taktiež stúpa forma od pretekov ku pretekom a bola iba otázka času, kedy sa trafí do pokusu podľa mojich predstáv. Už v rozcvičke som videl, že to bude dobré a Eliška sa trafila síce až v poslednom pokuse na dosku a výkon 577cm jej vyniesol pekné tretie miesto za Jankou Velďákovou a Renatou Medgyesovou. Netvrdím, že to bol výborný pokus, ale taký slušný, ktorý nás povzbudí do ďalšieho tréningu a ktorý ukázal, že sme na dobrej ceste. Ak vylepšíme detaily, šesť metrov v hlavnej sezóne by malo padnúť. Rezervy má Eliška ešte veľké a jej vylepšenie v diaľke by mohlo predznamenať aj dobrú východiskovú pozíciu pre trojskok, čo je jej hlavná disciplína.                                                                                                                                     

M.SR ma teda potešili a hor sa do prípravy na hlavnú sezónu. Vonku je šesť stupňov, čo znamená, že aj počasie si uvedomuje, že hala sa skončila a treba nám viac tepla, keď už nie je peňazí na teplé kraje. Dúfam, že v marci budeme mať Španielsko v Malackách. V čo iné nám už ostáva dúfať.