Mesiac v kocke Alberta Sofiana

     Atletická sezóna je v plnom prúde, ale tá na Slovensku je práve v štádiu Šípovej Ruženky. Sladko spinká. Veď sú prázdniny a kto by trénoval a pretekal. Možno tí, ktorí atletiku berú vážne, ale tých je na Slovensku ako šafránu. A práve teraz, keď sa dá najlepšie trénovať. Celú zimu nadávame, aké je u nás hrozné počasie a beháme za slnkom do Španielska, Talianska či iných teplých krajín a keď sa toho počasia dočkáme i u nás, tak prestaneme trénovať. Jednému z toho rozum zastáva. A atléti sa vrhnú na brigády, aby si na to teplo v teple zarobili. Ak mi to niekto vysvetlí, budem mu povďačný. Ak sa chcem presadiť v medzinárodnom meradle, tak budem trénovať ako kôň vtedy, keď budem na to mať  ideálne podmienky. A to prázdniny a teplo. U nás sa trénuje cez školský rok a v zime. Má to logiku, ak beriem atletiku ako zábavu. Cez prázdniny si jej užijem dosť a cez školský rok, keď je jej pomenej, tak sa atletikou zabávam. A atletické Slovensko berie atletiku ako zábavu a ja sa tomu čudujem!? Za tie roky by som mal byť už v obraze. Pochopil to i Slovenský olympijský výbor, ktorý nominoval do Pekingu každého, kto sa aspoň trocha na atléta podobá. A to je celkom milé. Prečo by mali štartové pole uzatvárať pretekári San Marína,  Lichtensteinska a Rwandy, keď sú tu i Slováci. A niektorým sa  splní celoživotný sen. Máme výhodu malej krajiny. V Rusku by sa nedostali na stupne víťazov Západouralskej atletickej oblastnej federácie, na Slovensku idú na olympiádu. Ale to nie je vecou AC Malacky. Až budeme mať pretekára, ktorý splní B-limit a pôjde na olympiádu, tiež budeme skákať od radosti po luster. Teraz zo mňa možno hovorí závisť.

     Poďme k našim atlétom. Tohto roku máme trocha menej medailí ako po minulé roky, ale kvalitu si držíme. Sandra Štuková síce nebehá tak, ako po minulé roky, ale ak si dá dokopy bolestivý chrbát, v tejto sezóne ešte nepovedala posledné slovo. A najviac prekvapila Barbora Šimková, ktorá sa dostala na stovke hlboko pod 12 sekúnd a to sa na Slovensku už dlho žiadnej atlétke nepodarilo. Jano Beňa potvrdil, že má na to, aby behal pod 1,50min a jeho nový osobák na 800-ke 1:51,90min snáď presvedčí mnoho ľudí /včítane mňa/, že by z neho mohol vyrásť atlét, ktorý niečo dosiahne i na medzinárodnom poli. Škoda takých atlétok ako Aneta Hollá či Katka Ďuricová, ktoré kvôli maturitám sezónu vypustili. Mohli by byť prínosom pre AC nielen čo sa týka medailí, ale i celkovo. Silný klub nie je iba o pár jednotlivcoch, ale i o tom, ako pôsobí navonok. A reklamu robia, či si to pripustíme alebo nie, všetci atléti a hlavne dospelí. Ak by sa na Slovensku všetky kluby riadili týmto nepísaným pravidlom, nemohla by byť slovenská atletika tam, kde je. Pre mňa nie je najsilnejší klub na Slovensku Dubnica, ale Nové Zámky. Každý rok vychovávajú nové a nové talenty, vždy majú silných dospelých, majú parádny štadión, trénerov, jednoducho zázemie, aké by mal mať každý poriadny atletický klub. Až bude 20 či 30 klubov na Slovensku ako sú Nové Zámky, potom môžeme mať i ligu i kvalitnú reprezentáciu od mládežníkov po dospelých. Zatiaľ môžeme len závistlivo sledovať Čechov a učiť sa od nich, ako sa robí atletika.

     Druhá časť sezóny bude iste zaujímavá i pre nás, pretože budú majstrovstvá Slovenska žiakov. Už dlhé roky s tým nesúhlasí väčšina klubov a trénerov, ale psí brechot do neba nedôjde a v septembri sa rozdajú medaily za výkony, ktoré niekedy nestoja po prázdninách za reč. A to všetko kvôli medzištátnemu stretnutiu s Českom, kde nás Česi aj tak rozbijú jedna radosť. Tak ako nás rozbili nedávno v doraste Maďari i Česi. My sa však na žiacke majstrovstvá tešíme, pretože tak silnú zostavu žiakov sme už dlho nemali. Koch, Vismek, Drozda, Hladíková, Baňovičová, Chvílová, Sekáčová, Kunšteková, Hruščová, Harcúlová sú všetko adepti na medaily a reprezentačný dres. Ak cez prázdniny budú makať, a zatiaľ trénujú poctivo takmer všetci, nevadí nám ani septembrový termín. Skôr nám vyhovuje.

     My sme si kúpili časomieru a budeme sa snažiť i cez prázdniny robiť kontrolné preteky. Tak, ako to robia v Břeclavi. Každú stredu majú kontrolky. Časomieru sme síce už zaplatili, ale stále chýbajú fotobunky, takže sa merať nedá. Dúfame, že bude kompletná čo najskôr. A to je v kocke všetko.

                                                                       Albert Sofian