Malacká desiatka očami Jakuba Valachoviča
13. 11. 2011
Fantázia! Krása! Paráda!
Priatelia, ešte nikdy som nemal z bežeckých pretekov takú radosť, ako dnes. Vyšlo takmer všetko, po stránke výkonnostnej i organizačnej. Poďme najprv k našim výsledkom, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté. Skoro každý totiž dnes prekvapil nielen druhých, ale najmä samého seba.
Bude napísaný aj oficiálny článok, ale teraz dovoľte trochu subjektivity v hodnotení. Takmer všetci sme si dnes vylepšili naše vlastné maximá na desať kilometrovej trati. Malacká desiatka v sebe niesla tento rok veľkú symboliku – poslednýkrát sa totiž bežalo po starej trati – teda po ceste z Malaciek smerom na Plavecký Štvrtok. V budúcom roku by sa preteky mali presunúť do mesta a nabrať tak na atraktivite. Priznám sa, že hoci som v tejto sezóne zaknihoval už desať víťazstiev v Moravsko-slovenskom bežeckom pohári, všetky by som vymenil za to jedno – vyhrať tu, v Malackách - pred mojou rodinou, mojimi priateľmi, našimi atlétmi z AC Malacky a ľuďmi, ktorí v Malackách sledujú šport a majú záujem aj o atletiku. Dnes som nebol jediný – všetci sme boli namotivovaní a pripravení spraviť všetko pre to, aby sme sa kvalitne prezentovali doma. Podarilo sa!
Ja som dnes zažil jeden z najkrajších behov vo svojom živote. Ťažko sa to opisuje, ale ak pretekár vyladí formu do takej miery, že potom na pretekoch beží suverénnym spôsobom, nezažije krízu a v závere bojuje s vedomím, že už istotne zaknihuje dobrý výsledok- je to bohovský pocit. Dnes som absolvoval desať kilometrov v Malackách s takou eufóriou, až som bol sám prekvapený. Záverečné metre boli za odmenu. Čas 31:56 min je pre mňa už pomaly z ríše snov. Nemám, čo by som viac dodal...
Po mojom dobehnutí eufória pokračovala. Vďaka vám! Jano Matúš, ktorý posledné týždne systematicky trénuje a dopraje si riadne tréningové dávky, prekonal moje očakávania. Keď sme na tréningu striedali ostré tempá s voľnými, v poslednom dejstve som mu ledva stačil. Podal som mu ruku a vyjadril presvedčenie, že na desať kilometrov istotne zabehne čas pod 34 minút. O takom niečom som nepochyboval. Ale že zdolá ďalších kvalitných súperov (Hlúpik, Guttman a spol.), navyše časom 32:48 min (výrazný osobný rekord), to som nečakal. Jano dobehol celkovo druhý, predviedol v závere krásne sólo ozdobené suverénnym behom a bol absolútne spokojný. Pre tieto pocity robíme atletiku!
Hneď ako som sa vydýchal, už som začal netrpezlivo vyzerať Jula Ožvolda. Ten ešte včera hlásil, že je prechladnutý a dnes nebude štartovať. Počas rozcvičky som ho však zbadal rozklusávať sa s Janom a hneď som mu išiel vynadať, že ide behať aj keď nie je úplne fit. „Nemôžem si to nechať ujsť,“ vyhlásil Julo a svedomito sa rozcvičoval ďalej. „Tak sa aspoň šetri, nechoď to na doraz,“ vravel som neskôr. Rozprávajte to Julovi – bojovníkovi. Samozrejme že išiel naplno a v ústrety svojmu veľkému cieľu – pokoriť hranicu 37 minút. Ale takto? Časom 36:05 min? Neuveriteľné! Rozhodcovia z Hodonína mi hlásili časy a ja som ich posúval ďalej ostatným. Julo chvíľu neveril, že čas 36:05 min je vskutku reálny a myslel si, že si z neho hádam robím žarty. Kdeže Július! Dnes si podal oduševnený výkon a v závere si mal ešte síl. Môžeš pomýšľať na ešte vyššie méty, len netreba začať privysoko rúbať. Julo skončil celkovo osemnásty v hlavnej kategórii. Má ešte mnoho pretekov pred sebou, počas ktorých môže pokúšať vlastné sily. Potom prejde do kategórie nad 40 rokov a bude robiť súperom vetry.
Najväčšie prekvapenie pre mňa prišlo po Julovi. Leo Cimerman, šestnásťročný chlapec zo sološnickej polepšovne trénuje v AC Malacky necelý mesiac. Za ten čas spravil neuveriteľný výkonnostný skok. Ja osobne som presvedčený, že je to veľký bežecký talent, ktorý ak vytrvá, môže byť ďalším mládežníckym ohnivkom do radov úspešných pretekárov AC. V Gbeloch zabehol 9800 metrov niečo tesne pod 40 minút. Teraz sa malo ukázať, na čo Leo skutočne má. Dôverujem našej desiatke, je väčšinou po rovine a podľa môjho názoru je aj presne zmeraná. Leo posledný týždeň pomáha meniť okná na budove telocvične v Sološnici. Vraj sa každý deň vracia do ústavu ako mátoha, zrobený, zničený. Počas rozcvičky však vyzeral veľmi dobre. Proste typický Leo – uvoľnený ľahký krok, prirodzený štýl, ktorý samozrejme nie je bez chýb, ale postupne ich odstraňujeme. Tušil som, že by mohol dnes predviesť nejaký pekný výkon. A predviedol! Posledné metre na tartanovom ovále, ktorý už pozná z tréningov v Malackách, presvišťal ako blesk. Časomiera sa po jeho prebehnutí cieľom zastavila na týchto cifrách: 38:33 min. Bol som vo vytržení! Julov výkon ma šokoval, Leov dokonale uzemnil! Keď som mu hlásil čas, Leo si zachoval stoický pokoj. Niečo v tom zmysle ako – „beriem na vedomie.“ Skončil druhý v kategórii juniorov, predstihol ho iba náš bežec z AC Malacky Marco Adrien Drozda, ktorý napríklad reprezentoval Slovensko na EYOFe (Európsky mládežnícky olympijský festival). Leo za ním zaostal o necelú minútu, čo po mesiaci trénovania v boji s takýmto kvalitným súperom, ktorý sa pravidelne pripravuje, nie je rozhodne zlé.
A paráda pokračovala! Pribiehal totiž Milan Haba, prezývaný Arnold. Jeho doterajší osobný rekord 43:04 min zmazal ako chybné znamienko v počtoch. Najnovšie sa bude prezentovať časom 42:43 min a pri jeho čase bude svietiť – v Malackách! Výborne si počínala i Gabika Janíková, ktorá po niekoľkotýždňovej pauze od pretekov priam úchvatne vylepšila vlastné maximum. Doteraz bol jej osobný rekord na 10 km niečo pod 50 minút – dnes ... 48:12 min! Gabika žiarila šťastím a mala na to sakramentský dôvod!
Škoda len, že k všeobecnej radosti sa nepridala naša Kačka Hofírková. Tá v závere predviedla pekný finiš – vysoké kolená, suverénny prejav. V cieli ani nebola príliš unavená, takže určite mala na lepší čas, aký napokon dosiahla. Hlavné však je, že chce! Katka by mala pokračovať v nastolenej ceste a nenechať sa deptať žiadnymi okolnosťami. Všetci jej držíme palce a sme si istí, že sa vyrovná so všetkými komplikáciami, ktoré by jej mohli krížiť jej (nielen) bežecké plány. Že sa vyjadrujem trochu dvojzmyselne? Nič to - Katka isto chápe a môže od nás čakať jedine podporu.
Takže ešte raz – Julo, Jano, Leo, Gabika, Katka, Milan – všetci ste dnes prispeli k nádhernej atmosfére Malackej desiatky, ktorej sa zúčastnilo až 220 bežcov. Organizátori si museli mädliť ruky, riaditeľ pretekov Anton Pašteka bol nadšený, že víťazom sa stal Malačan. Okrem toho sa nám skvele vydaril Malacký kilometer, ktorý náš klub spoluorganizoval s Centrom voľného času a rozhodcami z BK Hodonín. Počasie bolo neuveriteľné. Dnešný deň proste stál za to a môže to potvrdiť aj muž z Prešova, ktorý po tridsiatich kilometroch púte po koľajniciach zablúdil na výhybke, zrazil ho vlak a ešte prežil (pozrite si archív TV Noviny na Markíze).
Jakub Valachovič
P.S.
No a na dôvažok ešte ďalší pekný výsledok z Anglicka. Juraj Moravčík opäť štartoval v Poole Parku v pretekoch na 5 kilometrov. Kým minulý týždeň predviedol opatrný výkon a časom 17:04 min skončil tretí, dnes vyhral. A vyhral časom 16:40 minút, čo je podstatné zlepšenie. Ani tento čas isto nie je konečná inštancia v Morákovom bežeckom comebacku. Na záver – viete čo je na dnešnom dni najkrajšie? Tá potvrdená viera vo vlastné schopnosti. Nech nás všetky úspechy aj neúspechy ženú dopredu! Spátky ni krok!!!
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
