Malačanky excelovali na šampionáte dorastencov – Chvílová v trojskoku 12, 07 m, Hladíková stotinu od slovenského rekordu
Mokrášová v rozbehoch dosiahla najrýchlejší čas a pred finále sľubovala jej konfrontácia s Hladíkovou (na arch. fotografii nad prekážkou) napínavý boj. Nič z toho nebolo! Malačanka sa po štarte veľmi rázne dostala do vedenia a zvíťazila suverénnym spôsobom. 
Následnú reakciu možno opísať ako radosť cez slzy – časom 8, 80 s zaostala len stotinu za národným halovým rekordom, ktorý drží ďalšia malacká šprintérka Monika Baňovičová (na fotografii vľavo s Hladíkovou) z minulého roka (8, 79 s). „Išlo sa mi výborne, ale mrzí ma tá stotina. Chcela som skúsiť vylepšiť rekord a bola som k tomu tak blízko,“ hnevala sa Hladíková. V skoku do diaľky nemala Claudia adekvátnu súperku, jej pokusy stačili na zlato, hoci nenadchli. Najdlhší skok mal hodnotu 553 cm, po súťaži krútil tréner Vladimír Handl hlavou: „ Technicky bol najlepší prvý pokus, v ktorom však mala Claudia prešľap. Potom nasledovala séria, v ktorej sa opakovala jedna vec – slabý odraz na doske. Do hlavnej sezóny však máme čas, chyby odstránime.“
V behu na 60 m obhájila minuloročné zlato Monika Baňovičová (na fotografii v strede počas dekorovania s predsedníčkou Slovenského atletického zväzu M. Mračnovou), ktorá uplynulé týždne bojovala s boľavými trieslami. Tréningový výpadok sa podpísal pod finálový čas (8, 05 s), ale neovplyvnil zisk zlatej medaily. „Mala som trochu strach. Zo súperiek aj z možných ďalších bolestí v nohe. Zlato som získala a časy ešte môžem vylepšiť na ďalších pretekoch,“ referovala po dekorovaní novej majsterky Slovenska Baňovičová. V behu na 200 metrov „zaspala“ Baňovičová na štarte, so štartovou reakciou 208 stotín medzi výstrelom a opustením blokov sa zaradila k posledným pretekárkam. Medaily sa však rozdávajú za výsledné časy a šestnásťročná Monika takmer ukoristila druhú zlatú medailu časom 26, 47 s. Porazila ju len Michaela Môciková, talentovaná, vekom ešte len žiačka zo Slávie UK Bratislava, ktorá malackú pretekárku predstihla o 5 stotín. 
Veľký deň mala v trojskokanskom sektore Eliška Chvílová (na fotografii), ktorej po ročnej odmlke pretkanej zraneniami, opäť zavesili na krk zlatú medailu. V rozcvičke letela k dvanástim metrom a potvrdila veľkú formu. Prvý pokus v súťaži postavil malackých fanúšikov na nohy, meral 11, 83 m a znamenal nový osobný rekord pretekárky. „Eliška skáče len z dvanástich krokov, čo je polovičný rozbeh. Takýto výkon je skvelý,“ vravel Vladimír Handl. Skutočná erupcia radosti prišla po druhom pokuse, ktorým Malačanka zlomila hranicu dvanástich metrov (12, 07 m). „Moje najtajnejšie sny sa plnili. Takýto pocit som ešte nezažila,“ euforicky opisovala duševné pochody Chvílová. Aj ďalšie pokusy malackej skokanky boli výborné, všetky boli blízko dvanástich metrov. Za pozornosť stojí, že druhá v poradí, Lučenčanka Ingrid Mužíková skočila len 10, 66 m. Chvílová v nedeľu konkurenciu doslova prevalcovala! Potešili aj bronzové medaily. 
Komentáře
Přehled komentářů
Máme za sebou prvý vážnejší štart v tejto sezóne a dopadol vcelku úspešne. Ak budeme úsilie stupňovať, možno to bude celkom slušná halová sezóna, hoci to tak zo začiatku nevyzeralo. Monika Baňovičová mala najväčšie tréningové výpadky, takže som bol veľmi zvedavý, ako si poradí so súperkami. Na 60m nastúpila síce ako favoritka, ale jasné to nebolo. Rozbeh za 8,13s naznačil, že by to nemuselo byť zlé. A ani nebolo. Vyhrala celkom jasne v čase 8,05s. Nie je to nejaký oslnivý čas, ale je to dobrý odrazový mostík do ďalších pretekov. Bol som zvedavý na 200m, pretože nič dlhé sme v hale nebehali. Monika na konci síce vytvrdla, ale 26,47s je dobrý čas. Síce Petra Môciková ju v druhom behu odsunula na celkové druhé miesto, ale ja som spokojný. Eliška Chvílová mala za úlohu skočiť v trojskoku 11,50m. Pridali sme k rozbehu jeden dvojkrok, tak som bol zvedavý, ako to zvládne. Keď v prvom pokuse dala 11,83 bez dosky, tak mi „padla sánka“ a hovoril som jej, že už ani nemusí ďalej skákať. Mne to stačilo. Ona však bola vo „švungu“ a hneď druhým pokusom prekonala 12m. V tom okamihu to bolo najšťastnejšie stvorenie v hale. I ostatné pokusy boli nádherné a veľmi dobre sa na to pozeralo. Pri Eliške ten trojskok vyzerá ako najjednoduchšia disciplína v atletike. Tí, ktorí tvrdia, že trojskok je ťažká disciplína, nech sa prídu pozrieť na Elišku a uvidia, že skákanie trojskoku môže byť elegantné, krásne a hlavne jednoduché.
Claudia sa predstavila vo svojej dvojkombinácii prekážky a diaľka. U Claudii človek nikdy nevie, ako na tom s prekážkami je. Má pre ne prirodzený talent a keď sa nájdu vhodné preteky a súperky, tak je neudržateľná. A toto boli jej preteky. Lucia Mokrášová v celkom slušnej forme a slovenský rekord 8,79s na dostrel. Claudia bežala tak, ako si to predstavujem a k rekordu jej chýbala stotinka. V diaľke to už nebolo ono, pretože po prekážkach bola unavená, ale nejde ani tak o únavu. Musíme zdokonaliť predodrazový rytmus a bude to v poriadku. Len to chce ešte čas. Teraz to iba prebieha, ale až to začne odrážať, bude to o inom.
Veronika Hruščová berie guľu len ako doplnok. Napriek tomu, že sa tomu nevenujeme, vrhla slušných 11,87m a vybojovala si tretie miesto s čím som ani nerátal. V trojskoku sa konečne dostala za hranicu 10m , čo ma potešilo. Ako oštepárka musí mať výbušnosť a trojskok je hlavne o výbušnosti.
V štafete 4x200m dievčatá síce chceli zabojovať o prvé miesto, ale na prvých dvoch úsekoch sme stratili a to sa už dohnať nedalo. Peťa Ziková predsa len ešte nie je taká pretekárka, aby to bežala za 27s a Eliške som prikázal, aby svoj úsek nešla na doraz, pretože som sa bál zranenia. Claudia a Monika ale zabojovali a tretie miesto je aspoň odmena za námahu.
moje postrehy
(Handl, 7. 2. 2011 16:26)