A máme za sebou prvý vrchol halovej sezóny. Pred pretekmi som napísal očakávania od mojej tréningovej skupiny a tie sa čiastočne naplnili. Najprv k tým pozitívam. Claudia Hladíková v diaľke skákala tak, ako si to predstavujem.Technicky to bolo veľmi dobré s malou chybičkou. Na doske neprechádza bokmi do odrazu, dostáva sa do záklonu, v ktorom je počas celého letu. Je to spôsobené i tým, že nemá ešte potrebnú silu a v šestnástich rokoch je to pomerne náročné technicky zvládnuť, Keď fyzicky dospeje, tento problém sa urovná a nasledujúci rok u nej môžeme očakávať výkony za hranicou šiestich metrov. V prekážkach  zabehla slušný čas 8,90, ale tam som čakal viac. Nielen ja, ale celé okolie a Claudia si to uvedomovala a chcela viac, ako je potrebné. Neutekala uvoľnene a tam je tá desatina. Už sa ale teším na veľké prekážky, ktoré jej zjavne nerobia problémy a zvláda ich jedna radosť. To je u pretekárok v jej veku málokedy vídať . Je dobré, že napriek výborným výkonom  v diaľke i na prekážkach, sú tam ešte rezervy. Monika Baňovičová  pôsobila pomerne nedisciplinovane. Na prekážkach si mala vyskúšať dorastenecké medzery a mala potiahnuť Claudiu k rekordu. Ona však nedbala pokynov, zvíťazila a spravila nový dorastenecký rekord.8,79s. Takáto nedisciplinovanosť by iste potešila každého trénera. Na hladkej 60-ke sa držala plánu a zvíťazila v osobnom rekorde 7,92s. Od žiackeho rekordu ju delili 4 stotiny. Na tieto preteky sme nejako špeciálne nevylaďovali, takže sa rekordu ešte v tejto sezóne môžeme dočkať. Dominika Šunová ma veľmi príjemne prekvapila a tuším sa z nej môže stať ešte kvalitná pretekárka. Na prekážkach sa dostala do finále v kvalitnom osobnom rekorde 9,79s. Vo finále nedobehla, priznám sa, že neviem prečo, pretože som sa sústredil na súboj Claudii a Moniky, ale pre ňu budú vrcholom žiacke majstrovstvá. Pekne utekala i 200m, kde si spravila taktiež osobák takmer o sekundu 28,13s. To boli tie pozitíva.  Bolo to tak 50 na 50. Tri pretekárky splnili očakávania a tri  nie. Veronike Hruščovej guľa zjavne nesedí a berieme ju ako doplnkovú disciplínu k oštepu. Hádzala technicky zle a zjavne na lepší výkon nemala. Oštepársky však vyzerá dobre a už sa teším na to, ako začneme vonku hádzať. Pozerám von z okna a zdá sa, že onedlho vytiahneme oštep . Moskva nie je nereálna.  No a nakoniec dve maródky. Elišku na 200-ke diskvalifikovali, pretože bežala po čiare. Ani som neprotestoval, sám som videl, že to tak bolo. Všimla si to i rozhodkyňa, ktorá  síce nezdvihla červenú zástavku a prešľapové miesto neoznačila, čo by mala, ale to nemení nič na tom, že Eliška po čiare bežala. Čas to bol slabý, stačil by len na piate miesto, ale horšie je, že u Elišky sa zase ozvala bolesť v nohe. Pani doktorka Urvayová ju prezrela a skonštatovala, že to môže byť buď pricviknutý alebo nachladnutý nerv. Treba spraviť kompletné vyšetrenie, aby sme si boli na istom a tento problém odstránili. Elišku síce liečili na natiahnutý sval, ale to je zjavne vedľa. Treba odstrániť príčinu a nie následok. To isté platí o Veronike Harculovej.  Problémy s chrbtom jej bránia podať kvalitnejší výkon. To isté ako u Elišky, treba spraviť komplexné vyšetrenie a nájsť príčinu. Takisto bola liečená nesprávnym smerom. Určite v tom zohráva rolu i starostlivosť o svoje telo. Monika a Claudia sú disciplinovanejšie a prevencia je v atletike zjavne najdôležitejšia. Minimálne tak ako tréning v atletike, sú dôležité aj veci okolo. Strečing je základ tréningu. Každý deň mu treba venovať minimálne hodinu. Rehabilitácia- tu platí to isté, každý deň minimálne hodina. Životospráva – tu sú veľké rezervy. Vegetariánstvo je síce ušľachtilá vec, ale nepatrí na atletickú dráhu. Malinovky, sladkosti, či iné blbosti, majú byť pre atlétov tabu. Jakub spraví polročné vyhodnotenie tréningovej morálky, má zapísaný detailne každý deň a uvidíme, kto ako z toho vyjde. Mám taký dojem, že skupina C bude výrazne posilnená. Ale nepredbiehajme udalosti. Čakajú nás ešte tri majstrovstvá – dospelí, juniori a žiaci , tak hor sa do práce.

                             Vladimír Handl