Prečítal som si článok v Malackom hlase o večernom behu zdravia a zaujalo ma konštatovanie autora, v ktorom si dáva rečnícku otázku, že vraj kto bude behať po  novobudujúcej sa tartanovej atletickej dráhe na ZŠ Záhorácka, keď prišlo na večerný beh len 96 pretekárov. Súhlasím s tým, že 96 pretekárov všetkých kategóri je na také mesto málo. Že deti sedia pri počítačoch a nemajú záujem o nič inšie, je notoricky známe. /aj keď, kto sa príde pozrieť v poobednajších hodinách na ihrisko zmienenej školy, vidí  tam každý deň plno detí vďaka futbalovému klubu Žolik a AC Malacky/.  Že ich do športovania nik nenúti a v školách je telesná výchova v pozadí a učitelia myslia na inšie veci, než sa venovať deťom na telesnej, je tiež pravda. Ale to nie je problémom AC Malacky, to som spomenul len okrajovo. Atletika totiž nie sú len vytrvalostné behy a skokani, šprintéri, čí vrhači sa neradi zúčastňujú vytrvalostných behov. Takže z tohto dôvodu nemám strach, že by bola dráha nevyužitá. I ostatné športy by mali pochopiť, že bez rýchlosti, vytrvalosti a sily je takmer nemožné presadiť sa v nejakom športe na medzinárodnej scéne a mali by našu dráhu začať využívať, no a v neposlednom rade i obyvatelia Malaciek si budú môcť zašportovať v kultúrnom prostredí. Vyhnať ich z krčiem na ihriská je asi nesplniteľný sen, ale kto chce vidieť a dožiť sa ako jeho deti vyrastajú, mal by so svojim telom niečo spraviť. A preto by sa mali budovať špotroviská v čo najväčšej možnej miere. Treba ich stavať a potom ich zapĺňať. Lídlov, Bíllí a krčiem máme predsa dostatok. A golf sa mi nezdá práve masový šport. /pre nemalačanov len malá poznámka. Na Záhorí rozkvitá výstavba golfových ihrísk ako na bežiacom  páse, až to vyzerá, že všetci budeme golfisti. Alebo, a to je pravdepodobnejšie, nosiči palíc/ Vyspelé krajiny si z nás spravili sluhov v priemyselných parkoch, teraz im budeme  slúžiť už i pri zábave. My ale sami musíme pochopiť, že by sme mali investovať v prvom rade do seba, až potom myslieť na iných. Lúčim sa s vami heslom - Hor sa do behania, až potom do nosenia!

                                           Albert Sofian