Veľkú radosť mi urobili tieto dievčatá Kristína Šoková a Tamara Kožuchová v nedeľu na Majstrovstvách Slovenka vo viacbojoch v maďarskej Nyíregyháze. Vďaka Kike som sa po vyše dvadsiatich rokoch dostala k medaile z Majstrovstiev Slovenska a ku svojej prvej v pozícii trénerky. O to viac ma teší, že je z môjho obľúbeného halového päťboja.

Kristíne prvá disciplína (60m prekážky) vôbec nevyšla a viacboj odštartovala na ôsmej pozícii. Vo výške však prejavila svoje tradičné mentálne nastavenie, keď skákala v úplnej pohode (na rozdiel od veľmi nepokojnej trénerky) a dokonca atakovala aj nový osobný rekord 162 cm. Nakoniec sa druhým najlepším výkonom v kariére (159cm) posunula v celkovom poradí na striebornú pozíciu, ktorú si už s prehľadom postrážila až do konca viacboja. Tamarka mala v halovom päťboji starších žiačok skvelú premiéru, keď svoje osobné maximá vylepšila v každej disciplíne. Obzvlášť cenný bol výkon z výškarského sektoru, kde sa posunula zo 148 cm na 156 cm a potvrdzuje môj predpoklad, že bude výborná výškarka. Prvýkrát som videla Tamarku skákať bez náznaku „rešpektu k latke“, čo svedčí nielen o výkonnostnom ale aj osobnom posune. Obidve dievčatá veľmi dobre zvládli diaľku, ktorá býva vo viacboji zradná. Pretekárky majú iba 3 pokusy a navyše majú za sebou už tri disciplíny. Neraz je to práve diaľka, ktorá úplne rozhodne o výsledkoch päťboja. Kika prekonala dvakrát hranicu 5 metrov (504 cm) a Tamarka posunula osobné maximum na aktuálnych 472 cm. Výsledky, ale aj celkový prejav našich dvoch pretekárok bol veľmi motivujúci a povzbudivý.

Kristínu čaká náročné životné obdobie. Budúci rok ide na strednú školu a aj vďaka neexistencii akéhokoľvek systému schopného postarať s o talentovanú mládež je jej atletická budúcnosť otázna. Naša príprava na halové Majstrovstvá Slovenska sa opiera v prvom rade o globálne otepľovanie a poveternostné podmienky. Vďaka priaznivému podnebiu sme mohli aspoň raz skákať výšku aj v tretrách, štandardne skáčeme v telocvični v teniskách. O to pozoruhodnejšie sú úspechy dievčat práve z výškarského sektoru. Verím, že aj v Malackách pribudne stabilné exteriérové výškarské doskočisko, nakoľko by konečne našlo uplatnenie. Viacboje sú špecifické vo svojej technickej náročnosti. Nie je zložité pripravovať sa na halovú sezónu, keď máte halu so sektormi. Sama som mládežnícke atletické roky strávila v Banskej Bystrici. Viem, aký veľký benefit mi prinášala práve halová sezóna v porovnaní so súperkami.

Dnes žijem v Malackách a niekedy mi to príde ako taký atletický underground, o ktorý sa tu s Jakub Žako a s Mária Šimeková pokúšame. Tentokrát sme „pozliepali“ počasie, priestory, vybavenie, prázdniny, môj osobný čas a kopu nervov (tiež mojich), aby sme vytrieskali niečo z „výletu“ do 400 km vzdialeného maďarského mesta na Majstrovstvá Slovenska. Celé to znie ako začiatok zlého vtipu.... našťastie to dopadlo výborne. Dávame zo seba to najlepšie, snažíme sa vytvoriť niečo zmysluplné, dlhotrvajúce a stabilné. Otázkou však ostáva, do kedy sa to dá takto robiť? Trénujem maličkú skupinu talentovaných detí, aby som im mohla venovať, čo najviac individuálneho času. Tieto deti majú skvelých a podporujúcich rodičov, no aj ja sama som v prvom rade mama štyroch detí. Milujem trénovať atletiku, ale aktuálne nastavenie sa mi zdá z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Ak bude niekto z mojich zverencov pomýšľať na vrcholový šport, čaká ich veru náročná cesta z undergroundu na výslnie. A možno teraz s novým ministerstvom a ešte novším ministrom to bude všetko „v porádečku“. Držme si palce, nech nás rovno ....