Eliška Chvílová majsterkou Slovenska
9. 7. 2012
Trocha v úzadí ostal jediný titul z majstrovstiev Slovenska v hlavnej sezóne, ktorý pre náš klub vybojovala v trojskoku Eliška Chvílová na „juniorkách“. Do Košíc sme sa priviezli „icečkom“ a bola to veľmi pohodlná cesta. Z okna vlaku sme si prezreli Tatry a sľúbil som dievčatám, že konečne spravíme pravú horskú prípravu v riadnych kopcoch, tak ako je to na Slovensku zvykom. Už som sa videl, ako vybiehame na všetky tie štíty s jazykmi po kolená, niekoľkohodinové túry vycibria našu rýchlosť a výbušnosť. Trocha ma v mojom nadšení schladil Carl Lewis, ktorého na Plovárni spovedal Marek Eben. Lewis sa priznal, že je asi najhorším vytrvalcom medzi atlétmi, ale možno preto, že nebehal po Tatrách. My, Slováci, sme zase najlepšími vytrvalcami medzi šprintérmi. Beháme po Tatrách ako kamzíky, ale v šprintoch nás porážajú dorastenci z Trinidadu.
V Košiciach nás čakal uvítací výbor /Roman Žiga/, bleskovo sme sa ubytovali a mohli sa pripravovať na preteky. V sobotu skákala do diaľky Eliška a Veronika Hruščová hádzala oštepom. Eliška skočila 561cm a skončila na treťom mieste, čo som predpokladal. Poraziť Luciu Mokrášovú a Claudiu Hladíkovú sme sa tento rok zatiaľ nechystali, ale pre nás bol dôležitý trojskok. Tešil som sa, že Eliška zaletí na úroveň 12,50m, ale človek mieni a rozhodca z Košíc mení. Už chlapcom trojskokanom sa počas súťaže otočil vietor a keď začínali dievčatá, fúkal už riadne proti. Logicky sme žiadali, aby sa skákalo v smere vetra. Čo sa zdalo logické pretekárkam a trénerom, nenašlo pochopenie u rozhodcov. Tvrdošijne trvali na svojom a skákalo sa v protivetre. V Brne by to otočili aj počas súťaže, v Košiciach by rozhodcov ani uragán neprinútil zmeniť rozhodnutie. Staré známe -na Slovensku je to jednoducho tak-, platilo do bodky i v Košiciach. Eliška skočila 12,20, zvíťazila s veľkým náskokom, ale to je všetko, čo k tomu môžem dodať. Takéto preteky berú chuť každému, kto má atletiku rád. Preto aj tento titul berieme ako povinnú jazdu bez štipky nadšenia.
Viac by ma potešil titul Veroniky Hruščovej v oštepe. Hruška sa podľa jej slov cítila v rozcvičke fantasticky, súťaž však nezvládla technicky, hody strhávala, takže sa jej ušlo len druhé miesto výkonom 39,30m. Škoda už aj preto, že na víťazstvo jej stačilo 39,90m.
Ako tretí sa na štart postavil Marco Adrien Drozda. V kútiku duše som dúfal, že Marco zabojuje o titul, ale na Olejníka a Mikloša nemal, takže si vybojoval tretie miesto.
Cestovanie, tropické teplo, nekompromisní rozhodcovia/mierne povedané/, to všetko nám dalo riadne zabrať. Napriek tomu som sa v Košiciach cítil veľmi príjemne a na Košičanov nedám dopustiť. Dva dni po príchode som ešte hutoril a nakoniec jeden vyhodňarsky: „Tato, ta som važne chory.“ „Ta nevadzi synak, dame kapurkovu.“
V.Handl
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
