Každý človek má na niečo talent, však len málokomu sa podarí zistiť, čo by to v jeho prípade mohlo byť. A ešte ťažšie je nájsť čo najvhodnejšie podmienky na jeho rozvoj. V prípade Elišky Chvílovej sa mi zdá, že jej dali sudičky do vienka trojskokanské tretry a ona si ich tam časom našla. Hoci to tak spočiatku vôbec nevyzeralo. V Sološnici začínala s dlhými behmi, u nás v AC sa preorientovala na šprinty a celkom sa jej darilo. Trojskok však číhal za rohom a čakal na vhodnú príležitosť. Takže keď sme skúšali odrazy a prišiel na rad aj trojskok, pre Elišku to bolo niečo samozrejmé a nerobilo jej to žiadne problémy.  Tak som pochopil, že mám novú trojskokanku. Výhodou pri jej trénovaní je to, že trojskok až tak veľmi nemusíme trénovať, pretože ho má v sebe. Napríklad od marca trénujeme skok do diaľky a v sobotu sme sa vybrali do Ostravy na prvé kolo juniorskej ligy, kde hosťujeme za Břeclav. Elišku som prihlásil na diaľku a trojskok. Vstávala ráno o štvrtej, o deviatej sme prišli do Ostravy a o desiatej skákala do diaľky. Mimochodom celkom slušne a 532cm ma potešilo. Potom mala 5-hodinovú prestávku a nasledoval trojskok. Nechal som ju skákať len z desiatich krokov, pretože som predpokladal, že bude unavená a celý rozbeh nezvládne. A ako som už spomenul aj preto, že sme ešte tento rok poriadne neskákali. Jej to ale nevadilo a skákala jedna radosť. Dokonca sa sťažovala, že desať krokov je málo a trúfla by si aj na celý rozbeh. Jeden pokus bol krajší ako druhý a 11,67cm mi vyrazilo dych. Ešte jedna vec je zaujímavá. Eliška žiadny skok nepokazí, hoci je to náročná disciplína. Neprebieha, nerobí žiadne výrazné technické chyby, len dolaďujeme detaily. A čo ma najviac teší, že cíti, kde spraví chybu.