Ďalšie ocenenia do našich radov
24. 3. 2012
Naša ekipa sa dočkala ďalšieho pekného ocenenia. Úspešnú sezónu Jakuba Valachoviča si všimli aj členovia komisie pre šport a mládež v Malackách a navrhli ho odmeniť ako jedného z najlepších športovcov mesta za uplynulý rok. Z našej skupiny dosiaľ túto cenu získala len Gabika Janíková, pred dvomi rokmi za víťazstvo v súťaži Grand Prix Záhorie.
Minulý rok Jakub pritom dokázal vyhrať Grand Prix Záhoria tiež, čo je slovenská vetva tvoriaca spolu s Grand Prix Slovácka kostru celého Moravsko-slovenského bežeckého pohára. Až sa zdá, že ak Malačan vyhrá prvenstvo na Záhorí, má isté miesto aj medzi top športovcami mesta Malacky. Faktom je, že Gabiku sme si všimli práve pred dvomi rokmi, keď ju oceňovali a hoci nebola vtedy oficiálne atlétka, predsa mala charakterom zamerania najbližšie k našim dievčatám – atlétkam, ako Monika Baňovičová alebo Sandra Štuková.
O Jakubovej sezóne sme už písali, takže nemá zmysel len opakovať povedané. Podstatné pre udelenie ceny však asi nebolo víťazstvo v GP Záhoria, ale najmä zisk slovenského šampióna v behu na 3 kilometre prekážok z Nového Mesta nad Váhom. Hoci ide o jednu z najmenej obsadených disciplín na slovenskej atletickej scéne, Jakubových súperov napočítame v podstate na prstoch jednej ruky, predsa oceňujeme, že bojoval statočne aj s vlastným osobným rekordom, ktorý stlačil na 9:13 min a bol vyrovnaným súperom aj českým bežcom, ktorí majú (aspoň v Česku) aké také meno. Nie je to pravda veľa, ale komisia sa zrejme rozhodla, že v prípade mesta Malacky to stačí.
Rozhodnutie oceniť Jakuba je o to cennejšie, že sa presadil v ťažkej konkurencii atlétov, teraz myslíme malackých. Komisia totiž posledné roky dogmaticky trvá na počte ocenených atlétov – dvaja mládežníci a dvaja dospelí. Tento rok cenu získala okrem Jakuba i Sandra Štuková, ktorá sa prebojovala na majstrovstvá Európy do 23 rokov a bola suverénna kandidátska jednotka. A v jej prípade je celkom jedno, že jej meno sa objavuje medzi najlepšími v posledných rokoch non-stop. Sandra posledné roky súťažila na medzinárodnej scéne, a tak v jej prípade dogma nemá šancu. Chvalabohu za to! Jakuba možno komisia vybrala i preto, že nechcela opäť oceňovať (ako minule) Jána Beňu, ktorý mal za sebou celkom vydarenú sezónu, hoci bez titulu majstra Slovenska.
Jakub vystúpil na pódium hneď trikrát, čo neušlo pozornosti Jane Pagáčovej, ktorá tradične moderuje oceňovanie najlepších športovcov. Prebral totiž cenu za Elišku Chvílovú, našu mládežnícku atlétku a práve Sandru Štukovú. Ani jedna totiž na oceňovanie nemohla prísť – pre upokojenie môžeme povedať, že obe pre tréningové resp. rekondičné zaneprázdnenie. Eliška ako mládežníčka dostala cenu plným právom, keďže ako jedna z mála z bohatej atletickej výpravy Slovenska na EYOFe (Európsky olympijský festival pre mládež) v Turecku dosiahla aj zaujímavý výsledok – postup do finále trojskoku. Byť dvanástou v Európe má už svoju váhu a je len logické, že sa zmestila aj do päťky najlepších mládežníckych športovcov mesta. Menej logické je, že na pódiu chýbala účastníčka majstrovstiev sveta a taktiež festivalu EYOF Monika Baňovičová alebo tiež účastník EYOFu Marco Adrien Drozda. Namiesto nich bol ocenený Michal Mecháček, ktorý minulý rok získal svoj historický primát na Slovensku vo viacboji, ale čo sa týka výkonnosti, pri všetkej úcte, zďaleka sa ešte nedostal na úroveň dvoch prvých menovaných. Dôvod je zrejmý – kozmetika. Baňovičová a Drozda sú už „známe firmy“ a komisia chce vidieť na pódiu nové tváre. Je to správne? Možno niekto povie, že áno. My tvrdíme, že nie a pokiaľ je športovec dlhodobo dobrý, mal by byť aj dlhodobo oceňovaný. Tak aspoň za našu ekipu dodatočne blahoželáme Monike a Marcovi, ktorí síce na svetovej či európskej scéne žiadnu dieru do sveta nespravili, ale načerpali skúsenosti. V budúcnosti vás za to už ocenia, sme si istí.
Slávnostný akt sa nijako zvlášť nevymykal zo spôsobov minulých rokov. Predsa niekoľko perličiek – pri vystúpení speváčky Zorky sa publikum nechovalo príliš kolegiálne a športovo. Hoci Zorka sa snažila roztlieskať chladné publikum, reagovala len malá skupinka. Vari sa na vyhlasovaní športovcov neudrží športový duch? Keď skokan do výšky roztlieska tisícové masy divákov, ktorí dychtivo čakajú, či si skočí pre zlato, nepodporí dámu, ktorá sa snaží vykonávať naplno svoju prácu? Hanba, o to väčšia, že Zorka publikum niekoľkokrát vyzývala k asistencii. Márne! Tak nám bolo chvíľami trápne.
Jano Beňa nemusel smútiť, získal ocenenie pre najsympatickejšieho športovca mesta s počtom 79 hlasov. Tomu už sa povie mobilizácia. Atletika teda hrala prím – celkovo päťkrát sa dostala do povedomia. Dobrá práca!
Na záver sme si vypočuli reč hokejistu Golonku, ktorý okrem iného vysvetlil, prečo mu prischla prezývka žiletka. Len nechcite, aby sme jeho slová parafrázovali, to by bol hotový román. Mohli ste tam byť. Záverečná recepcia (alebo ako to nazvať) sa stáva najpríjemnejším bodom programu. Nie pre to jedlo a pitie, takí povrchní zase malackí športovci nie sú. Ale vždy je fajn, keď sa jednotliví ocenení stretnú a začnú sa siahodlhé debaty. Tak sme videli v družnom rozhovore našich priateľov hádzanárov, stolné tenistky, plážovú volejbalistku Luciu Michalovičovú, kamarátky z florbalového extraligového družstva, trénerov a predsedov jednotlivých oddielov.
Je noc a keď tá mačka pod oknom nestíchne, o chvíľu zrejme niečo po nej poletí. Zajtra je tiež deň – čakajú nás krosové preteky v Smoleniciach.
–TK AC–
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
