Jdi na obsah Jdi na menu

Čo ukázal 29. ročník Malackej desiatky?

13. 11. 2012

 

Ďalší, už 29. ročník Malackej desiatky je za nami a ja mám veľmi zmiešané pocity. Z reakcií niektorých pretekárov som vycítil, že neodchádzali spokojní. Rezonovala najmä trať, ktorá sa zmenila a bola veľkou neznámou pre bežcov. 

 Maťo Gutman, víťaz hlavnej kategórie bezprostredne po dobehnutí udychčane vyjadril svoj názor. Aby sa vraj organizátori vrátili k “starej zlatej trati”, rovinke a žiadnym problémom. Jana Kadlecová, víťazka ženskej kategórie nad 35 rokov bola tiež veľmi nespokojná. Povedala mi to v osobnom rozhovore, ale so svojím názorom sa zverila aj na internetovej stránke Bežeckého klubu Hodonín. Hádam sa Pavel Bíla, riaditeľ Moravsko-slovenského bežeckého pohára a administrátor webu nenahnevá, ak skopírujem Janino vyjadrenie priamo zo stránky BK: 

 Abych trochu přispěla do mlýna, musím tento závod zhodnotit kriticky, trat byla nedomyšlená. Myslím si, že se dá vymyslet lepší trat a nad tím by se měli pořadatelé hluboce zamyslet.Na trati nebylo nic zajímavého k vidění, jen jsem bedlivě sledovala kudy běžet, ale měla jsem štěstí,že jsem se pořád pohybovala před a za běžci. Povrch trati rozbytý, no děs.Příště raději néééé. Protože už mám nějakou tu desítku za sebou, můžu říct,že takovouto trat jsem běžela poprvní.Když se mě něco líbí chválím! Když nelíbí zkritizuji.Velice se mě líbila přátelská atmosféra při vyhlašování.

Viem dobre, že organizátori sa veľmi snažili pripraviť zaujímavú trať, ktorá by bežcom utkvela v pamäti (pravda v tom pozitívnom slova zmysle). Podľa bežcov boli v tej spleti zákrut mnohé miesta na skrátenie. Pomôžme si ďalším komentárom Karola Petöcza: 

Snaha o spestrenie pretekov sa nevydaril. Bývalá najrýchlejšia “desiatka” sa stala bludišťom po okraji Malaciek. Stav ciest nebol lepší než na bývalej trati. To množstvo zátačiek navádzalo behať i krížom cez chodníky a zeleň. Dalo sa takto ušetriť aj pol minuty. V minulosti na každom kilometri boli tabule, dnes neviditelné čiary na asfalte. Postrehol som len 3., 6., a 8 km. Smer behu označený červenými šípkami bol skoro neviditelný. Čo malo slúžiť ako pozitívum, – mali byť diváci…, no neboli.

Množstvo mladých “regulovčíkov” často stáli nepohnuto a nám bežcom bolo ťažko vopred určiť smer odbočky. Mysleli si, že stačí ukázať prvým a všetci už budú poznať smer. Stačí 50-70 m “diera” a človek sa musel pýtať na smer. 

Pretekám 55 rokov a v samotných Malackách som zvíťazil v rôznych vekových kategóriach štyri krát – viem posúdiť čo slúži k lepšiemu, alebo je len vízia niekoho z usporiadateľov.

Môj návrh – vráťme sa k osvedčenej rýchlej Malackej desiatky.

Zlá trať? Zlá organizácia?

Keďže som nebežal, neviem do akej miery sú názory týchto ľudí opodstatnené a či predsa neboli písané horúcou ihlou. Keď som “vďaka” organizátorom prišiel na minuloročnom Študentskom behu o isté víťazstvo (https://acmalacky.estranky.cz/clanky/aktuality/sladko-trpka-prichut-studentskeho-behu.html), bol som napálený, rozčarovaný… no skrátka nebola so mnou reč. Avšak komentáre priamych aktérov tohtoročnej desiatky už predsa prišli s časovým odstupom, navyše ide o férových bežcov, ktorí by “nekydali” len tak pre nič za nič. Takže je zrejmé, že to asi ozaj tento rok nebolo ono. 

Bolo jasné, že s novou traťou vzrastú vysoké nároky na organizáciu. Po tejto stránke bolo nepochybne plusom, že sa do akcie zapojilo Gymnázium Malacky, ktorého študenti mali figurovať v úlohách traťových maršalov. Že s tým môžu súvisieť komplikácie nebolo žiadne tajomstvo, väčšina z nich k športu neinklinuje a netuší, aké pocity zažíva bežec a že sa mu hodí každá informácia. A dostávame sa k tomu, že bežci predsa len blúdili, hoci na trati bolo podľa organizátorov dosť traťových koordinátorov. 

Do budúcna bude asi potrebné dobrovoľných pomocníkov trochu vyškoliť, prípadne aj modelovým príkladom s reálnymi bežcami, ktorí túto trať prebehnú v generálke pred konaním pretekov. My ako bežci sa na to môžeme podujať. Zároveň by sme boli schopní takýmto pomocníkom vysvetliť, na čo sa majú zamerať pri kontakte s pretekárom. 

 

Chýbajú vlastné skúsenosti?

Čo sa týka charakteru pretekov, nesúhlasím s názorom, že sa treba vrátiť k osvedčenému modelu. Len to preboha nie! Budeme zisťovať od organizátorov, či sa na danej trati dajú vykonať také procesy, aby sa zamedzilo možným podvodom. Môj otec tvrdil, že videl jedného z bežcov, ako si celkom evidentne skrátil trať cez jednu uličku a traťový dispečing to nezaregistroval. Otec bol jedným z posledných v cieli, nemal príliš veľa dôvodov si vymýšľať báchorky. No skrátka – nová trať vyzerala ako slovenské zákony a justícia – spleť zákonov, v ktorých chýbal zmysel, živná pôda pre podvody a znevýhodnenie tých férových atď. Dalo sa s tým rátať? 

Celkom iste. Kolegovi Vladovi Handlovi pri pohľade do mapky vyrazil pot na čele. Možno sa mu zakrútila hlava pri pohľade na toľko zákrut. Ja sám som trať prirovnal k okruhu pre formulu 1 v Monte Carle, ktorá sa vinie uličkami daňového raja,  jazdci sústavne brzdia, predbiehanie je veľmi komplikované. Diváci sa tešia, vodiči nadávajú. Malacká ekipa sa skontaktuje aj s projektantom trate Františkom Čurkom, ktorý celkom iste spravil všetko pre spokojnosť bežcov. Ale – on sám nie je bežec a preto mu mohlo viac skutočností uniknúť, inak povedané – treba sa “vcítiť do osoby bežca”. Veríme, že naša partia prispeje k skvalitneniu budúcoročného a jubilejného tridsiateho ročníka. Treba veriť, že tento model ukázal všetky nedostatky, ktoré organizátori dokážu odstrániť a bude zase dobre. 

Veľmi ma však znepokojil komentár Luďka Durďáka. Tu je jeho znenie: 

Dovolím se taky připojit k hodnocení malackých závodů. Co se týče trati, tak velké plus je za počet organizátorů, obrovské mínus je ale za trať samotnou. Jedno velké bludiště, auta v zatáčkách, chodci se psy (jeden bígl se těsně přede mnou málem zakousl Tomovi Palkovičovi do nohy), stav asfaltu na mnoha místech dost tragický (jestli jeden z důvodů změny trati byl asfalt, tak zlepšení nic extra), diváků jsem moc nepostřehl. Nechci jen kritizovat, ale za mě se tohle nepovedlo a nehodnotím to podle výkonu, protože já jsem se svým časem víc než spokojený. Co se týče záchodů musím letos poděkovat Liboru Bartošovi, který mi doporučil ředitelský v odlehlé části školy. Byly tam dveře, papír, prkýnko a dokonce se dalo spláchnout, takže na záchody já si letos stěžovat nemůžu. Jinak organizace běhu parádní, atmosféra ještě lepší a gulášek mi taky chutnal :)

 

Občania vs bežci

Na začiatku bola idea sprístupniť kontakt bežcov s obyvateľmi Malaciek. Predsa len je beh poľom v smere na Plavecký Štvrtok pramálo zaujímavý a preteky by sa mali robiť nielen pre bežcov, ale aj pre divákov. Teraz mohli diváci pretekárov vidieť, rodičia s deťmi mohli ísť pozrieť na masu pretekárov, mohli povzbudiť. Po skúsenosti Luďka je však otázne, či nie je predsa na mieste bežcov od občanov tohto mesta izolovať. Úprimne, radšej bez divákov ako s takými, ktorí odmietnu uvoľniť cestu bežcom (veď to tu nikdy nebolo, tak prečo práve v sobotu 10. novembra by mala nejaká babka s  bicyklom uhnúť šibnutým “týpkom” ktorí nemajú čo robiť a naháňajú sa po meste), arogantným chrapúňom so psami (niektorí psíčkari sú ako rakovina, už mám pocit, že je v Malackách viac psov ako občanov, nedisciplinovanosť kvitne, mimo chodníka sa môžete utopiť v mori psích výkalov…) a autám (tých je tiež v Malackách neúrekom). Skúsenosti Jany a Luďka v podstate odkrývajú skutočný pohľad na mesto. Nič zaujímavé, rozbité cesty, neochota a arogancia ľudí, psy. Smutná vizitka už pre mesto, nie toľko pre Malackú desiatku.

Spravil by to okruh? 

Na mnohých ostatných pretekoch v rámci Moravsko-slovenského bežeckého pohára sa behajú po mestách a dedinách okruhy. Vnorovy, Rohatec, Nová Lhota, Senica, Hodonín a mnoho ostatných. Organizátori pochopili, že okruhmi sa do varu dostanú aj diváci, ktorí majú aspoň takúto šancu pozorovať bežcov a boj o celkové poradie. Možno by stálo za uváženie naplánovať nejaké okruhy po meste. Naša vízia bolo dostať štart na veľkú a priestornú Záhorácku ulicu, do samotného srdca mesta (ktoré teda tiež nie je bohvieaké, ale to vieme…) a behať sériu cca štyroch alebo piatich okruhov. To nie je vraj možné, lebo najväčšie a najrušnejšie cesty v meste sú štátne, čo je dedičstvo po zločinnom komunizme, ktorého predstavitelia akoby sa občanom tohto nešťastného mesta pomstili, akoby vedeli, že o dvadsať rokov bude mať už každý auto a že Malacky nimi budú zamorené a nebude sa tu dať urobiť žiadna normálna akcia. Možno by sa však dali okruhy spraviť niekde v inej časti mesta. Uvidíme. 

 Radšej do kríkov

Na záver treba spomenúť tumor Malackej desiatky. Priestory Základnej školy Záhorácka, nie všetky, ale záchody. Toalety sú pod úrovňou civilizovanej spoločnosti, na ktorú sa tu v Malackách hráme. Ak to porovnám so základnými školami v Lipove alebo Dolných Bojanoviciach, porovnávam modernú školu vo Veľkej Británii s polorozpadnutou chajdou v Bangladéši. Je asi mimoriadne ťažké nainštalovať dvere na kabínku v mužských toaletách. Vďakabohu za to, že bežci sú športovci zvyknutí na sťažené podmienky, lebo normálny človek by po skúsenostiach s niečím takým, čo sa ani nedá nazvať toaleta, druhý rok hádam ani neprišiel. Na záver sa treba ospravedlniť jednému bežcovi, ktorý si pri výbehu z areálu školy (kritické miesto pri bránke) roztrhal rukáv o trčiaci hrot drôtu, ktorý školník použil na upevnenie konštrukcie plota. Našťstie len rukáv, no aj táto drobnosť môže narobiť paseku. 

Takže – hor sa do toho, píšte svoje postrehy a komentáre. Každá interpelácia môže byť organizátorom len prínosná. 

Na záver predsa len pozitívny komentár Jána Bellaya, ktorý však tvorí akýsi ostrovček v mori nespokojných príspevkov. 

Nová trať – veľké plus, ak už niekam cestujem chcem aj niečo vidieť a nie “len odbehnúť”. Tak isto krátke úseky sú lepšie (pre mňa) ako dlhá rovina. Myslím, že keď sa už stretáme každý týždeň inde, snahou organizácie by mala byť aj prezentácia daného kraja. Preto by som osobne bral zmenu kľudne aj každý rok a nie len v Malackách (úsmev). 

 

Tri možnosti ako vyriešiť trať na budúci ročník?

Tu uvádzam môj názor. V poradí od 1 uvádzam tie možnosti, ktoré sa mi pozdávajú najviac. 

 

1. Spraviť okruhy, ideálne jeden s dĺžkou 2 km, ale môžu byť aj dlhšie. Štart a cieľ môžu zostať na škole. Napadlo mi napríklad, že by sa mohlo bežať opäť až na Vinohrádok, odbočiť doľava popri Maline a dostať sa na Jánošíkovu ulicu, z ktorej by bežec pokračoval k Veľkomoravskej a tak by skompletizoval jeden okruh. To by bol však výrazne dlhší okruh ako dva kilometre a trať by stratila prívlastok vyložene “cestného” behu (úsek pri potoku Malina je poľná cesta). Trate, kde sa strieda terén a asfalt sú však na mnohých podujatiach (Blažovice, Gbely, Šaratice a napokon predsa aj Beh oslobodenia a Večerný beh zdravia) a patria k veľmi atraktívnym. Eliminoval by sa počet zákrut, bežalo by sa aj po meste, na organizáciu by neboli kladené toľké nároky, diváci by boli v kontakte s pretekármi. Záver by bol ako po staru – vbiehanie na Koziu a do školy. 

 

2. Vychytať muchy na aktuálnej trati a ponechať ju. Posilniť a vyškoliť hliadky, dôkladne skontrolovať každú zákrutu a technickými prostriedkami zamedziť podvodom. Eliminovať idiotských psíčkarov a ostatných egocentrických obyvateľov (to bude fuška) od trate. Vybaviť koordinátorov trate vysielačkami so slúchadlami, aby sa lepšie dorozumeli a zároveň neboli obťažovaní jedovatými poznámkami občanov mesta, ktorým narúšame ich sobotňajší stereotyp. Veľa zákrut môže byť navonok negatívum, ale postupom času sa môže stať symbolom Malackej desiatky a vítanou prednosťou, resp. zaujímavosťou (na Bobr Cupe v Litoveli sa brodí cez rieku a to je práve ono!!!)

 

3. Vrátiť sa k starému modelu trate. 

 

4. Neurobiť nič.

 

Aký je váš názor?

 

 

 

Jakub Valachovič

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář