Myslím si, že tu neišlo o žiadne nezhody. Jednoducho si myslia, že AC nemôže už Claudii dať viac ako dal a skúšajú to inde. Čas ukáže, či to bol dobrý krok alebo nie.

Vidím, že ste si ma dobre preverili, čo Vám nezazlievam. Áno, máte pravdu, založil som jej fanclub na FB, no niesom jednostranne zameraný. Možno taký máte pocit po prečítaní mojej reakcie. Prosím prečítajte si to ešte raz a pochopíte, o čo mi išlo... Vôbec mi nešlo o nejaké útoky na Vás ani o nič podobné, len som poukázal najmä na fakt za tie skusy, čo sa tu už vysvetlilo, takže je to v poriadku. No ďalšou časťou bola reakcia na komentáre od skúsených ľudí. V súvislosti s nimi som napísal, že som bezvýznamný. Ja sa do toho nerozumiem tak ako oni a popravde nemám s atletikou nič spoločné, venujem sa inej oblasti, takže preto som sa o sebe vyjadril tak, ako som sa vyjadril. No niektoré komentáre boli pre mňa skrátka nepochopitelné, pretože nikto z týchto ludí nevie, o čo v skutočnosti išlo. Každý máme svoje tajomstvá a veci o ktorých nevravíme povedzme pre "verejné blaho". A určite to tak bolo i tu. Nepoviete mi, že si Claudia a rodina Hladíkových celé nezhody s trénerom vymysleli. Osobne si myslím že nie, no nemôžem sa k tomu bližšie vyjadriť, pretože tak ako som písal, NEBOL SOM PRI TOM. Takisto neviem ako to bolo s tým prestupom, ako ste boli informovaní a tak...

A ešte k Vám. Nikdy som o Vás nepovedal ani nenapísal, že nechcete, aby sa jej darilo. Iste, uvádzam aj články od Vás, lebo boli na úrovni.

Týmto by som to celé uzavrel. Dúfam že ste pochopili že som bol zameraný hlavne na skusy a komentáre od ľudí, ktorí pri tom neboli. Naďalej budem fanúšikom Claudie a klubu AC Malacky i jeho členom želám takisto veľa úspechov.

Ešte jedna vec - bezvýznamný človek s bazvýznamným názorom nie ste určite, keďže podľa mojich informácií ste inicátorom (možno zakladateľom) fanklubu Claudie Hladíkovej na facebooku. Čiže, pokiaľ túto činnosť robíte z nezištných dôvodov, je to obdivuhodné a správne. Možno po prečítaní môjho príspevku pochopíte, že samotnej športovkyni nechce zle nikto - ani rodičia, ani tréner, ani jej priatelia a ani ona sama sebe nechce zle - logicky. Už sa nebavíme o konečnom stave (odchode do iného oddielu), ale o forme, ktorá nebola v poriadku. Na facebooku uvádzate niektoré články, ktoré som písal o Claudii ja - dúfam, že vám je jasné, že som posledný, kto by jej chcel želať neúspech...

Váš názor je jednostranne zameraný a Vlado Handl naň reagoval na môj vkus až veľmi mierne. Zrejme už chce mať túto etapu za sebou.
Pozrite na vec z viacerých uhlov pohľadu a možno zistíte, že je pravda na našej strane. V prvom rade – pozorne čítajte. Sme to práve my, poťažme Vlado Handl, ktorý vylučoval, že by boli medzi Claudiou a ním, prípadne mnou nejaké vážne nezhody. Ak nejaké nezhody boli, tak len drobného charakteru – nič vážne. Ale v tom článku to píšeme... pozrite ešte raz, ako je to tam napísané.
Ak si myslí, že niekde to je lepšie – nech to skúsi. To je pravda – ale potom úprimne – načo tréneri trénujú športovcov? Aby potom športovci odišli bez toho, aby to aspoň konzultovali? Robíte si srandu, nie? Potom rovno napíšme, že tréner je šašo ktorý tu plní úlohu náhradného rodiča alebo vychovávateľa a keď sa športovcovi uráči, zdvihne kotvy a dovidenia. Tréner má potom čo? Správne – nič. O jedného menej. A teraz má trénovať opäť niekoho od malého žiaka, ktorý mu potom spraví to isté. Skúste sa do toho vžiť a porozmýšľajte. Nášmu klubu za rozporuplných okolností odišli za posledné dva roky štyria športovci. Všetci na to mali právo.
My sme však pristúpili na to, že Claudia má právo odísť – zmeniť trénera, zmeniť klub. Opäť je to v článku napísané, že toto právo nikomu neupierame. Avšak nedostali sme možnosť vyjadriť sa k tomu. Odpovedzte mi – čo by sa stalo, ak by dotknuté osoby s nami svoj zámer komunikovali? Keby ich zaujímal názor ľudí, ktorí im do tej doby pomáhali? Stalo by sa niečo hrozné? Možno by sme nedajbože nesúhlasili, mali by sme iný názor. Alebo by sme sa dohodli. To je však pasé – k takémuto niečomu nikdy nedošlo. Akurát sme mohli napísať vyjadrenie na stránku nášho klubu a ešte aj to je z našej strany špinavosť. Podaktorí ľudia zjavne berú samých seba veľmi vážne. Mohli sme, ak by sme boli pomstychtiví, zastaviť na rok Claudii činnosť – tu máš – keď ty takto – tak rok nepretekaj. Boli by sme blázni - veď by sme brzdili dievča, ktorému sme pomáhali v kariére.
Ak je článok niekde zavádzajúci – tak zrejme len v časti, kde sme písali, že Claudia nebola chorá, ale v B. Bystrici. Vlado priznal, že to nemusí byť pravda, z toho dôvodu, ak sme tu napísali niečo, čo nie je pravda – tak sa ospravedlňujeme. Ostatné tvrdenia sú pravdivé a pevne si za nimi stojíme. Ľudí neočierňujeme – ľudia sa očiernili sami. My sme len o tom napísali, keďže považujeme prístup, ktorý bol smerom k nám zvolený, za neférový a môže slúžiť ako príklad pre ostatné kluby a ostatných trénerov, ktorí na túto stránku chodia tiež. Možno sme niekomu pošliapali ego.
Nepodceňujte sa pán Korych– nie ste bezvýznamný – zapojili ste sa do debaty a možno očakávate od nás vysvetlenie. Ešte ku komentárom smerom k ďalším diskutujúcim. Sú to ľudia, ktorí sa v športe pohybujú a majú nejaké skúsenosti. Kritizovali postup, akým sme sa dozvedeli, že Claudia u nás končí. O tomto sa môžete vyjadriť – či by ste postupovali takisto. Že ak by ste chceli odísť, či by ste to nemali nejako slušne prebrať s tým, kto vám bol dovtedy dobrý. Čo vy na to?

Je to Váš názor, ja osobne s ním nesúhlasím, ale rešpektujem ho. Claudia a jej rodičia sa rozhodli, my sme to rešpektovali, nebránili sme jej v prestupe a to je všetko. Napísali sme jeden článok, v ktorom sme reagovali na jej prestup. Claudia bola v B. Bystrici, ale nie vtedy keď bola chorá. Ja osobne som o ničom nevedel. Bol som postavený pred hotovú vec a podľa mňa sa to takto nerobí. Aj ja držím Claudii palce i naďalej a budem rád, ak sa presadí vo svetovej atletike, pretože je to i kus mojej roboty a v neposlednom rade i Jakubovej. Ja len môžem dúfať, že ak bude v budúcnosti niekto chcieť prestúpiť, udeje sa to iným spôsobom, ako sa to stalo v tomto prípade. V atletike to nie je ojedinelý prípad takéhoto postupu, dalo by sa povedať, že je to bežný jav. Ja osobne s takýmito praktikami nesúhlasím a nie som v atletickom dianí jediný. Verím, že i tu sa ľady pohnú a prestupový poriadok nebude pripomínať holubník.

Rád by som pridal svoj pravdepodobne totálne bezvýznamný názor k prestupu Claudii. Viete ja sa tomu veľmi nerozumiem, no myslím si, že nie je veľmi férové takto očierňovať ľudí. Chápem, že každý tréner si svoje zverenkyne chce udržať, najmä tie najlepšie, ku ktorým Claudia JEDNOZNAČNE patrí, ale pokiaľ má Claudia názor, že treba skúsiť šťastie niekde inde, tak prečo nie??? Z kontextu vašich komentárov vyplýva, že Claudia a jej rodičia sú hlúpi a urobili neuvážený krok... No pýtam sa, či niekto z Vás rozmýšľal nad tým PREČO sa tak rozhodli??? Nie! Nikto, všetci tu rešpektujete a uznávate článok, ktorý hovorí o "nezmyselných" nezhodách s trénerom... No bol niekto z nás pri tom??? Vie niekto čo za tým všetkým v skutočnosti stálo??? Ani jeden z nás... Vie to len tréner, Claudia a jej rodičia. Claudiu poznám osobne a okrem výbornej športovkyne je to aj skvelý a inteligentný človek, ktorý si všetko dôkladne rozmyslel... Takže som veľmi sklamaný z vyjadrení jej teraz už bývalého trénera. Takisto sa to týka aj vyjadrenia o skusoch v BB počas prechladnutia... Claudia bola naozaj chorá, celý ten týždeň nebola ani v škole, a preto si nemyslím, že by nevymeškala celý týždeň kvôli nejakým skusom. Toľko asi z mojej strany. Nechcel som sa nikoho dotknúť, len vyjadriť podporu Claudii a poukázať na NEZMYSELNÉ TVRDENIA z toho článku, ktoré sú podľa môjho názoru totálne zavádzajúce. Ale je to len názor bezvýznamného človeka, ktorý sa tomu nerozumie a preto tak bude podľa mňa aj zo strany trénera a ostatných okomentovaný. Ale je mi to úplne jedno... Claudii držím všetky palce, ktoré mám. Určite má nato, aby sme sa o nej dozvedali nielen z regionálnych médií ale i z tých celoslovenských, možno časom aj svetových.

Reakcia Vlado- dukla. Viem , že Dukla v tomto smere má ruky čisté, bol som svedkom rozhovoru Igora Kováča , že sami boli prekvapený čo sa deje, ale teraz je naozaj potrebné nájsť
to najlepšie riešenie pre samotnú Clavdiu. Prečítal som si ďalšie pre mňa a podľa mojej mienky velmi kvlitné a rozumné názory a plne s nimi súhlasím.Pre mládežnicke talenta tu nie sú adekvátne podmienky myslím to komplexne, aj keď sneha tu nejaká je , aj čo sa týka vytvorenia COP , ale otázka znie funguje to tak ako by naozaj malo?.Môj názor NIE.Funguje to tak ,ako všetko na SLOVENSKU ,ale nebudem to ďlej rozvádzať to je úplne iná téma.Verím , že všetký zodpovedným sa podarí to riešenie nájsť v prospech samotnej pretekárky.

Čo sa týka Dukly, tak je to momentálne asi najväčší športový klub na Slovensku, majú vynikajúce podmienky, majú vynikajúcich trénerov. Všetko vyzerá naoko krásne. Má to však háčik. Kuzmínová, Martikán, Kaliská, Hurajt , Velďákové sú seniori a všetko sú to profesionálni športovci. V prípade Claudie by som veľmi zvažoval, či má význam dávať takýto talent do klubu, ktorý nemá žiadny mládežnícky program, nemá žiadny študijný program, nikto v podstate ani nevie , kto ju bude trénovať. Áno je tam možnosť, že by mohla byť v skupine p. Dubovského a trénovať so skúsenými skokankami, ale toto môže byť hned a môže to byť aj o dva roky. Neviem, či by som bol ochotný v tomto veku riskovať celú kariéru takejto talentovanej atlétky, keby som nemal v tomto jasno. Dukla nakupuje hotových športovcov , tí sa stávajú profesionálmi a majú vytvorené ideálne podmienky. Claudia bude takouto športovkyňou za 5-6 rokov. V Dukle nemajú ani peniaze, ani podmienky, ani trénerské kapacity na to, aby sa venovali takýmto talentom. Claudia ak má byť vrcholovou atlétkou, tak momentálne potrebuje dennne 12 hodinovú starostlivosť a osobne si myslím , že v Malackách má pre jej ďalší rast vytvorené lepšie podmienky ako v BB. Ak je záujem, aby odišla z MA preč, tak by som určite hľadal špičkový atletický program na niektorej High school v USA, kde by dostala aj štipendium a kde by mala možnosť sa dostať na niektorú velkú college alebo universitu, kde majú najlepšie programy na svete. High school s atletickým programom sú v amerike desiatky a podmienky, ktoré sú tam nie sú u nás nikde. Okrem toho je zabezpečené štúdium, naučí sa jazyk a ked si ju vyberie niektorá veľká college a ponúkne jej štipendium, tak môže ísť kludne cestou M. Moravcovej.

Nechcel sompovôdne reagovať ani na článok, ani na celú situáciu, ktorá atlétom vznikla, ale ked už tu "od nás" napísal Peťo, tak pridám aj ja svoju malú reakciu. Dufám, že ma za môj názor niekto fyzicky nenapadne. Claudiu osobne nepoznám, sledujem jej výkony len v lokálnych mediách a podľa toho, čo som čítal je velmi úspešná a samozrejme ako Malačan a športovec jej držím palce a verím, že to ďaleko dotiahne. A to je u športovca z hľadiska výkonnosti najdôležitejšie. Ak má mať niekolko ročný tréningový proces zmysel, tak jediným cieľom musia byť výkony v seniorskom veku. Ak má mladý športovec potenciál reprezentovať Slovensko v juniorskom veku napr.na ME, na MS , tak jeho príprava musí byť veľmi pomalá, dokonale naplánovaná a hlavne načasovaná. V tomto veku z hľadiska vývoja mladého športovca sa nedá nič urýchliť, ani preskočiť. Ak sa to urobí , tak výkonnostne športovec vyhasne a jeho vrchol bude v 17-18 rokoch a potom sa bude už len trápiť. Kto má tento výkonnostný rast plánovať? Rodič alebo tréner? Reprezentačný tréner? Je to ťažká otázka, ale keď sa raz niekto niekomu venuje 8-10 rokov a takúto dobu mi bol dobrý na to, aby sa mi "staral" o moje dieťa, tak považujem za seriózne, aby som sa s tým konkretným trénerom poradil čo ďalej, ako ďalej a hlavne aká je ideálna cesta pre ďalší výkonnostný rast.
Každý rodič má právo svoje dieťa umiestniť do akéhokolvek klubu alebo oddielu. Vždy to robí s úmyslom, že chce pre svoje dieťa samozrejme lepšie podmienky. Je to logické a každý z nás by tak rozmýšlal. Otázne je, či v tomto prípade robí rodič správne. Ja osobne som trénoval za posledné roky pár hráčov, ktorí teraz trénujú v iných kluboch a niektorí sú aj v zahraničných kluboch. Vo všetkých prípadoch sme v prvom rade riešili podmienky pre samotného hráča, všade bola na prvom mieste škola a možnosti štúdia. Športovec je dnes športovec a zajtra sa zraní a je koniec. Nikto to samozrejme takto neplánujeme, ale taká je realita a tak môže každý športovec skončiť. Pre mňa bola škola na prvom mieste a samozrejme možnosť študovať na vysokej škole. Až potom sme riešili samotný program pre hráča. Kluby, kde sme našich chlapcov pustili majú všetky špeciálny program - t.z. , že hráčovi sa venujú od rána až do noci, má zabezpečený tréning min. dvakrát denne, štúdium, regeneráciu, ubytovanie, stravu a hlavne je pod prísnym dozorom a musí dodržovať pravidlá, inak je z programu vyradený. Spomeniem Bojanovského na Gran Canaria Academy, Pišteláka vo Future Stars v Prahe, ktorí trénujú pod vedením špičkových trénerov z celého sveta. Vždy sme si boli vedomí, že hráč u nás môže byť len do určitého veku a že musí od nás odísť. Ale po konzultáciach s odborníkmi sme vedeli, že tí najlepší neodídu do iného slovenského klubu. A to sme dokázali presvedčiť rodičov a sme radi a aj tí rodičia sú radi, že sa nám to podarilo. Môj osobný názor je, že na Slovensko sa môžu vždy vrátiť, ale momentálne nie sú na Slovensku podmienky pre šport ako taký ideálne a z hľadiska výkonnostného rastu niektorých talentov je ideálne , ked odídu do špičkových programov v zahraničí. Spomeniem Martinu Moravcovú, ktorá bola vynikajúca slovenská reprezentantka, ale svoje vrcholné výkony začala dosahovať, až ked sa dostala na univerzitu v Dallase.

Maroš, je smutné, že nielen tréneri si navzájom lanária pretekárov, ale dokonca i bývalí odchovanci chodia za našimi zverenkyňami a hovoria, že my ich trénujeme zle, ale ich tréneri vedia ako na to a naučia ich to. Tak ako M. Koch sa snaží presvedčiť Elišku, aby si to išla vyskúšať do ich tréningovej skupiny. Naozaj sa tu už zastavuje rozum a ako hovoríš, morálka dostáva v tomto našom malom atletickom svete riadne poza uši.
Musím ale ešte dodať, že Dukla B. Bystrica jedná férovo ohľadom Claudiinho prestupu. Oni ho neiniciovali a keď už k tej situácii prišlo, snažia sa o čo najlepšie riešenie. Zhováral som sa s Radom Dubovským aj s Igorom Kováčom vo veľmi priateľskom duchu a dúfam, že všetko dopadne k obojstrannej spokojnosti.

Podobných prípadov sa v športe stáva denno- denne veľa. Nielen v atletike, ale aj v basketbale, ktorému sa venujem už 18 rokov, či už ako hráč, alebo ako tréner. Ako som už spomenul, stávajú sa také prípady a stali sa aj nám basketbalovým trénerom. Našťastie my sme spolupracovali s rodičmi, ktorí mali trošku iné morálne zásady a vzťah tréner-hráč-rodič nebol len naoko priateľský. Chcem len priblížiť moju skúsenosť z trénerského života. Dva roky dozadu sme ja a Braňo Orth trénovali družstvo dorastencov Malaciek v basketbale. Družstvo, ktorého bol oporou Boris Bojanovský, vtedy 16- ročný talentovaný pivot, u ktorého sme boli presvedčení, že je len otázkou času, kedy si ho všimnú aj zahraniční tréneri, pretože mal 216 cm a pri tejto výške bol a aj je neskutočne šikovný. Zhruba od jeho 13. rokov boli niektorí tréneri popredných Slovenských družstiev dokonca tak drzí, že pre nich nebol problém prísť na návštevu z Levíc do Gajar a pokúšať sa prehovoriť Borisa a jeho rodičov na prestup. Podobne s Interom Bratislava atď. Na šťastie pre nás a dovolím si povedať, hlavne pre Borisa, sme mali dočinenia s férovým otcom, ktorý sa s nami chcel stretnúť a o takejto možnosti sa poradiť. Našťastie sa nám podarilo mu vysvetliť, že aj keď muži Levíc a Interu hrajú extraligu, tak treba byť trpezlivý a čakať a zase byť trpezlivý a čakať. Našťastie nám uveril, že Boris by v týchto družstvách zakapal, pretože na Slovensku u mužov nedostávajú šancu talentovaní mladí odchovanci, ale hotoví dospelí cudzinci zo Srbska, USA a pod. Našťastie nám uveril, že Boris má oveľa naviac ako hrať na Slovensku. Mali sme aj tú výhodu, že sme my a aj otec komunikovali s metodickým poradcom z reprezentácie juniorov, ktorý 20 rokov trénoval v Amerike a Anglicku a dal nám cenné rady. Táto otcova aj Borisova trpezlivosť už čoskoro priniesla ovocie a po reprezentačnom turnaji v Portugalsku začal rodičom drnčať telefón a 2 dni po turnaji bolo u nich doma na stole 6-7 ponúk z popredných špičkových európskych basketbalových družstiev ako napr. Cibona Zagreb alebo Gran Canaria Academy atď. Vtedy prišiel za nami otec a zase sa spýtal, čo teraz. My sme povedali, že teraz má Boris otvorenú cestu do sveta a my mu v tom nebudeme brániť. Ale chcem pripomenúť, že výber medzi družstvami bol náročný, nakoľko ponuky boli lákavé rovnako všetky. Našťastie sme však mali nášho reprezentačného metodika so skúsenosťami k nezaplateniu a ten komunikoval s nami, s rodičmi, s agentmi družstiev atď. Z tejto zdravej komunikácie vzišlo asi to, že Boris trénuje na Kanárskych ostrovoch, učí sa anglicky a španielsky, dokonca dostal štipendium, ktoré by rodičia asi neutiahli (100tis euro na 2 roky) a už o neho prejavujú záujem popredné univerzity v USA. Takže cieľom môjho článku bolo poukázať na zdravú a hlavne kamarátsku komunikáciu a potom už ide všetko ľahko.A ešte jedna věc, myslím si, že tréneri nechcú svojim zverencom nikdy zle, ale chcú, aby niečo dosiahli a tomu cieľu podriaďujú celú prípravu. Existujú však aj netrpezliví ľudia a nanešťastie to sú niekedy aj rodičia, ktorí si myslia, že rozumia tejto práci viac ako my a tým pádom to niekedy nedopadne dobre.

A teraz prečo slovenský folklór? Možno sa niekoho dotknem ,ale ak sa to stane tak mi to dáva len zapravdu , že to tak funguje.Moral Nám už naozaj nič nehovorí?Nevidíme si už ďalej od nosa? Nevidíme ,že za tými výsledkami tých našich športovcov je obetavá práca niekoho takého ako sú ich tréneri.Nezaslúžia si najskôr oni byť informovaní o zámere svojich zverencov ,alebo ich rodičov.To už nestačí ,že sa aj v našich radoch nachadzajú pokritci , ktorí chodia tajne za zverencami a lanária ich poza chrbty ich osobných trénerov.No asi nie , keď sa k nim musia pridať aj rodičia,ktorí si asi ešte nevyskúšali ako je to dostať kudlu zozadu rovno do chrbta.Skuste sa vžiť do kože trénera , ktorý sa s vašim dieťaťom "serie"každý deň,na tréningu niekedy aj dva krát, cez víkendy necháva doma svoje rodiny v domnení, že oni si nejak bez neho poradia ,ale ten jeho zverenec by bol bez neho stratený,míňa peniaze z rodinného rozpočtu na stravu, pitie ,ničí mnoho krát vlastné auto bez náhrady kompenzácie, veď čo nespravím to pre svojho zverenca,veď on sa stane majstrom Slovenska, z´účastní sa MS mládeže , Olympijády mládeže.Verte či nie jeho konto ostane nezmenené a on to vie ,aj keď tajne dúfa ,že snáď v jeho prípade by to mohlo byť iné, ale nie je.Ale je hrdý ,čo dokazal a teší ho to, lebo to robí z lásky k zverencom a jeho možno celoživotnej partnerke ktorou je atletika a potom prídu "takí" čo vykonajú ten akt vráždy a všetko náhle končí a mohlo by to skončiť aj inak a oveľa férovejšie , dôstojnejšie a morálnejšie. Čo vy na to? Len tak do budúcnosti.
Na záver sa pripájam k autorom , že tiež budem patriť k tým, čo budú držať palce aj naďalej.

Na stránke AC Malacky som nebol už veľmi dávno priznávam, ale nedávno som tu potrebu
opäť dostal , ale čo mi neslúži ku cti tak to je to , že som si ju neotvoril a to čo som chcel nespravil.Moje prispevky do kolonky komntáre sa týkali hlavne gratuláciam zverencom trénera Handla, keďže bolo ku čomu blahoželať.Teraz moje pohnútky boli iné, keďže som sa dnes zúčastnil M SR dospelých v Bratislave a dopočul som sa tú novinu, ale najskôr by som si chcel splniť , to čo som zanedbal a pravdu povediac by ma to aj mrzelo, takže chcel by som
zagratulovať Clavdii k peknému osobáku a výkonu nad prekážkami a nemôžem nespomenúť pre mňa citovo bližšiemu výkonu a to 12,07 m v troskoku Elišky. Som rád , že som ju dnes stretol a mohol jej zablahoželať aj osobne.Eliška už len pár centimetrov a sen môže byť splnený.
No a teraz k spomínanej skutočnosti , ktorá je aj pre mňa ako trénera dosť nepochopiteľná.Viem , že rodičia sa snažia robiť pre svoje deti maximum , ale ako sa zdá
niektorí aj viac.Neviem či si tým kompenzujú svoje nesplnené sny na poli šporovom, alebo niečo iné , ale brať zverenca trénerovi, s ktorým je na tom našom pomyselnom športovom výslní je dosť nepochopiteľné. Ak by bola situácia iná , a to že by zvrenec prekonával nejakú výkonnostnú stagnáciu a to nemislím obdobie možno niekoľkých týždňov, alebo pár mesiacov ,ale trošku viac tak povedzme. Ale je toto vlastne nejaká kríza , čo prekonáva alebo sa skôr Clavdia nachádza?Takmer slovenský rekord nad prekážkami a momentálna výkonnosť okolo 550 cm v podmienkach zimnej prípravy , ktoré majú dosť ďaleko od ideálnych.A neviem koľko štartov ma Clavdia ešte naplánovných, ale na dvoch by sa nám predstaviť ešte mohla a to sú v zhľadom k jej výkonnosti a kvalitou obsadenia nie málo zaujmavé preteky, na ktorých by mohla atakovať nielen tých hore spomínaných 570 ale možno aj výkonny na úrovni osobáku.Čo potom bude to ,kôlo čomu sa Clavdia rozhodla oddýsť.Podmienky v BB? Trénerské obsadenie vlastne neobsadenie.Keď sa na to pozrie človek, ktorý tomu trošku rozumie musí uznať ,že BB nie je momentálne to pravé orechové a to presne práve pre uvádzané skutočnosti autorov článku. A to je dosť objektívny postoj ľudí,ktorí Clavdii nechceli nikdy ublížiť, ba práve naopak. Clavdia mala v Malckách ideálnu skupinu , ktorá pracovala aj na ňu,kto jej bude robiť sparingov v BB. Skoro tridsaťročné slovenské reprezentantky, na vrchole svojej myslím ,že dosť úspešnej kariéry, ktoré trávia 80 % svojej vrcholovej prípravy na sústredeniach mimo republiky.Kto sa bude venovať Clavdii na pretekoch, keď tréner týchto našich reprezentantiek na väčšinu ich štartov cestuje s nimi, aby im bol nápomocný pri ich ťažení, kto bude s Claudiou?Na toto rodičia nemysleli?Pýtam sa nemala Clavdia tento rok dosiahnuť vrchol v jej doterajšej mládežníckej kariére.MS do 17r aj , keď by sme ich z pohľadu našich zverencov nemali považovať za niečo vrcholné, žiaľ náš systém je tak nejak nastavený a nemôžeme si klamať ,že nie lebo takmer nikto si Vás nevšimne , keď niečo v tomto veku nedosiahnete , alebo lepšie povedané vaše možnosti podpory na ďalšiu prípravu z pohľadu inštitúcií, ktoré o tom rozhodujú sa do značnej miery zužujú.Nie je toto dosť veľký risk pre bezpochybne momentálne najtalentovanejšiu skokanku do diaľky v mládežníckej kategóri.Ja si myslím že je, ale je to len môj názor ,ktorý naozaj nemusi nikoho zaujmať.